veštiť -šť/-i! nedok.
1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň; v. z ruky, z karát
2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar
predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasie • prognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstva • predvídať • odhadovať • predpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformy • veštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniec • prorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zima • zastar. profetizovať (Škultéty) • kniž. zried. suponovať • zastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku
2. p. predriekať
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
veštiť, -í, -ia rozk. vešti/vešť nedok. (bezpredm. i komu, čomu čo)
1. arch. (o veštcoch) predpovedať budúce veci, udalosti, prorokovať: Takto veštil hebrejský svätec a otec sa tomu učil, keď bol ešte malým chlapcom. (Vol.) Umrel mladý, ako mu pri jeho narodení veštila istá babka. (Vans.); veštiaci starý spevák na zámku Čákovom (Vlč.); Kukaj, kukučka, vešť sedaliakovi. (J. Kráľ)
2. predpovedať, čítať osud, hádať (poverčivým ľuďom, napr. z karát, z ruky al. iným spôsobom): Cigánka mu veštila z ruky, z dlane; v. z karát; v. niekomu budúcnosť, dlhý život Hneď chopila sa jedna mojej ruky a chcela veštiť. (Vans.)
3. inštinktívne predvídať, podľa určitých príznakov predpokladať a predpovedať: Všetci mu veštia veľkú budúcnosť. (Jégé); predurčovať osudy národov a veštiť ich slávu (Vlč.);
4. byť príznakom, predzvesťou niečoho, predpovedať, zvestovať: čierny, búrku veštiaci mrak (Urb.); (Oči) nie sú čierne, ako by veštila jeho pleť a čierne vlasy. (Vaj.) Ten bocian komusi čosi veští — smiala sa Katka. (Skal.); to (niečo) neveští nič dobrého je príznakom niečoho zlého, nepríjemného ap.