veľmi väčšmi prísl.
1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať; v. sa narobil veľa; v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m; v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii); zdôraznené expr. v., preveľmi; v., preveľmi ľutoval
2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)
● ani v. nie zmierňujúci zápor
najväčšmi prísl. 3. st. k ▶ ↗ veľmi (ak sa vzťahuje na slovesný dej): človek n. zo všetkého potrebuje lásku; n. ho mrzela prehra; čo ti n. vyhovuje?; Povedal, že napriek všetkému ho najväčšmi zaujali fotografie ticha. [S. Rakús]
veľmi (nár. i veľmo) prísl.
1. vo veľkej miere, hodne, značne: v. mnoho, v. dávno, v. rýchle; v. sa namáhať, smiať; byť v. unavený; v. pekné dievča; v. ochotne, v. rád niečo urobiť; mať niekoho, niečo v. rád; Zdvorilý je až veľmi (Kuk.) až príliš, až prehnane. Veľmo boli do nej zaľúbení. (Jes-á);
zdôraznené expr. veľmi, preveľmi: Veľmi, preveľmi sa poplakala. (Šolt.)
2. veľa, mnoho: Odpočinku tu veľmi nebude. (Gráf.) Maťko veľmi nepočúva ujčekove reči. (Kuk.)
3. škol. veľmi dobre, veľmi dobrý prvý al. druhý stupeň v klasifikácii;
4. nár. (v replike) vyjadruje súhlas, pritakávanie, dobre, áno, hej: Darno ho (seno) obrátiť! — I veľmi — pán urodzený — už išli. (Vaj.)