veľmi (nár. i veľmo) prísl.
1. vo veľkej miere, hodne, značne: v. mnoho, v. dávno, v. rýchle; v. sa namáhať, smiať; byť v. unavený; v. pekné dievča; v. ochotne, v. rád niečo urobiť; mať niekoho, niečo v. rád; Zdvorilý je až veľmi (Kuk.) až príliš, až prehnane. Veľmo boli do nej zaľúbení. (Jes-á);
zdôraznené expr. veľmi, preveľmi: Veľmi, preveľmi sa poplakala. (Šolt.)
2. veľa, mnoho: Odpočinku tu veľmi nebude. (Gráf.) Maťko veľmi nepočúva ujčekove reči. (Kuk.)
3. škol. veľmi dobre, veľmi dobrý prvý al. druhý stupeň v klasifikácii;
4. nár. (v replike) vyjadruje súhlas, pritakávanie, dobre, áno, hej: Darno ho (seno) obrátiť! — I veľmi — pán urodzený — už išli. (Vaj.)