veľký [vel(i)-] príd
1. majúci značné rozmery, rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. malý: pan Mikulass Svidrgal z Hlinika s swimi lidmi gednv veliku konew vina a Chotessowczi druhu postawili (BYTČA 1484); item Hanusowj z Noweg Wsy za czentnar železa, kterym se okuwal zwon weliky, dali sme fl 2 (ŽILINA 1586); lahwjcza welka (NOZDRKOVCE 1652); wankusse try welkge a dwa malye (KRUPINA 1688); geleny koreny koren ma welyky (HL 17. st); velka truhla (PUKANEC 1748)
L. v-é litery, v-á abeceda veľké písmená: djte se navčylo abecedu latinsku y slowensku podle welikych y malych liter; abeceda gest dwognásobnj, mala y welika (BZ 1749); malé a welké litery (UP 1780); v. prst palec: w prostredku gest dlaň spodnj, z konca gest welky prst ze čtirma prstmj: ukazugjcym, prostrednjm, prstennym a ussnym (OP 1685); prst weliky na rucze tegže praweg panu instansowi poranil (s. l. 1730); v-á voda, v-é vody povodeň: ia pak precze usilowat budem, abjch pret stoljczu mohol tam bitj, acz mnja nezadrzi weljka woda (B. BYSTRICA 1610); abi nič nepohinulo na brehu, kdiž welike wody prichazegi, (sedliaci) za sskodu magi platiti (BUDATIN 1629); kdi z Widne ssel s kocžom do Dubnice, nemohuce pre welike wody pregst (DUBNICA n. V. 1723); ked welka woda se strhla, to ho (jarček) zamulila (ABRAHÁMOVCE 1732); v. jazyk o jazyčnatosti, veľavravnosti: lingvax: gazyčny, mlúwny, welikého gazyka, pomlúwny (KS 1763); v. srdce o veľkorysosti, veľkomyselnosti: magnanimus: velikomyslny, srdca welikého (KS 1763); v-á myseľ smelosť: opona chramu když se roztrhla, to mne strassi wic, nezli weliku misel dodawa obraceni na pokani oneho lotra dobreho (MK 18. st); v-é sklo zvačšovacie sklo, lupa: w welikem skle blcha zda se byti gako prase (OP 1685); v. sečeň február: malj secžen, weliky secžen, marecz (KoB 1666); v-ého Jakuba mesiac júl: welikeho Jakuba mesjc (KoB 1666); v-é črevo hrubé črevo: colon: weliké čzrewo, w kterém se kolika plodj (KS 1763); Väčší voz, Väčšia medvedica astron súhvezdie Veľký voz nazývané aj Veľká medvedica: arctophlax: wúz na nebi wetssy, hwézda z medwedym ocasem; erymanthia ursa: medwedica wetssy, pri kterég gest hwězda (KS 1763); Väčšia Ázia geogr Ázia, ázijský kontinent: Phoenicia: kragina Wetsség Azij (KS 1763);
x. bot netresk v. netresk väčší rozchodník veľký, najväčší Sedum telephium subsp. maximum: sempervivum majus: netresk weliky; sedum majus: netresk wetssy; sempervivum: netresk wetssy y meňssy; zoophthalamus: netresk weliky (KS 1763); slez v. ibiš lekársky Althaea officinalis: ibiscum, hibiscum: slez weliky (KS 1763); žihľava v-á, v-á pokriva rastlina z rodu žihľava Urtica: o tomto čase žne se žihlawa welka a obary sa pre krawy na polednja (PR 18. st); wesmi listi welke pokriwi, ze soli stluč (RG 18. st); rozchodník v., rozchodník väčší rozchodník veľký, väčší Sedum maximum: sadum: rozchodnjk wetssy (:bylina:); ambrosia: sladič, rozchodnjk weliky (:bylina:) (KS 1763); zemežlč v-ia rastlina z rodu zemežlč Centaurium: koreny zemežluči wetssj (:centaurium maius:) stiži pul lotu stluceni a pitj spomaha proti nedužiwosti jater (RN 17.-18. st); krtičník väčší krtičník hľuznatý Scroptularia nodosa: krtyčnyk wessj (!) lysty ma yako koprwa, nechlupate, prut hranaty (HL 17. st); kavias väčší chrastavec roľný Knautia arvensis: kawyas gest wetssj a menssj (HL 17. st); kamanderle väčšia lat/nem veronika hrdobarkovitá Veronica teucrium al. veronikovec klasnatý Pseudolysimachion spicatum: teucrium, veronicae spicatae: kamanderle wetssj (TT 1745); krvavník väčší lastovičník väčší: Chelidonium maius: chelidoniae majoris: krwawnjk wetssj (TT 1745); janofit väčší kručinka farbiarska Genista tinctoria al. prútnatec metlovitý Sarothamnus scoparius: janoffyt zelynka gest menssj a wetssj (HL 17. st); skočec, skočet väčší ricín obyčajný Ricinus communis: cataputia major: skočec wetssy (NP 17. st); ricinus comunis: skočet wetssj (KG 1791); kopriva väčšia žihľava dvojdomá Urtica dioica: koprwa gest menssj a wetssj (HL 17. st); urticae urentis majoris: kopřiwa wětssj (TT 1745); väčšie konské kopyto rastlina z rodu deväťsil Petasites: petasitidis: wetssjho konského kopyta kořen (TT 1745); wezmi vetssjho konskeho kopita ginače kremeniny (HT 1760); ďatelina lesná v-á, červená v-á španielska ďatelina, v-á skalná ďatelina bot rastliny z rodu ďatelina Trifolium: gina diatelina gest lesna welyka, pruty pusstj dwogelekotny, kwety male brunatne ma (HL 17. st); čerwená weliká sspanihelská neb sstayerská detelina; weliká skalnj detelina, která se gináče cyzým gménem saintfoin gmenuge (HRK 1772); v. lupeň lopúch väčší Arctium lappa: arcium: weliky lupen (KS 1763); vlčí pepr väčší lykovec jedovatý Daphne mezereum: chamelaea: wlčy pepr wetssy (KS 1763); blšník väčší stračinôžka vysoká Delphinium elatum al. blšník obyčajný Pulicaria vulgaris: mesyčzek lysty ma yako wettsy blessnyk, ale uzssy a tlužčy a lepkosty kwet žluty (HL 17. st); marena väčšia marena farbiarska Rubia tinctorum: marena gest wetssy a menssy, wetssj slowe rubea (HL 17. st); svlačec väčší rastlina z rodu pupenec Convolvulus: lygustrum slowe swlaček wetssy a po stromiech zhuru se tahne, kwet ma welyky, bely, yako zwontcze (HL 17. st); vlčie lyko väčšie lykovec jedovatý Daphne mezereum: daphnoides: wycha polny, bobek, barwjnek, wlčj lyko wetssy (:bylina:); chamaelea: wlcy legko wetssy (KS 1763); v. horký lopúch lopúch väčší Arctium luppa: nasekag nadrobno welký horky lopuch a do krmu geg (ovci) mjessag (PL 1787); štrbák v. čakanka štrbáková Cichorium endivia: zahradnj sstrbak, welikj sstrbak (KoB 1666); cesnak v. cesnak medvedí Allium sativum: aphroscorodon: česnek weliky (KS 1763); ulpicum: weliky česnek, turecky česnek (KS 1763); očianka väčšia rastlina z rodu očanka Euphrasia: ozyanka wetssy a menssy (HL 17. st);
x. zool krepelica v-á krepelica poľná Coturnix coturnix: ortygometra: welká krepelica; cychramus: krepelica weliká (KS 1763); jastrab v. dravý vták z čeľade Accipitredae z rodu jastrab Accipiter: accipeter stollaris: gastráb weliky (KS 1763); v-á húkavá sova dravý vták z rodu sova Strix: ussata sowa, kuwik, welika hukawa sowa (KoB 1666); v-á poľná obilná myš ryšavka obyčajná Apodemus silvaticus: wewerica, sisl, welka polnj obilnj miss djri sebe dlubu (KoB 1666); bodľavý morský v. jež živočích z rodu ježovky Echinoidea: gež a bodlawj morskj welkj gež ostne za srst ma (KoB 1666); v. morský rak homár obyčajný Homarus vulgaris: morskj rak welky na predek i na zadek chodya (KoB 1666); pagurus: weliky rak morsky (KS 1763)
F. welike riby malé zžjragi (SiN 1678) silnejší víťazia nad slabšími; newerym, aby s tak welykeho wlka tychy baranek bol (P. BYSTRICA 1717) nebude zo psa slanina ani z vlka baranina; čim vetší sviňa, tym vetší repa (SiN 1678) čím väčší oplan, tým má väčšie šťastie; zawist nebo zrada welke pewnostj bere (BV 1652) závisť a zrada plodia veľké zlo; ne z gedneho drewa hnedky hora biwa, bit by yak welke bilo (BV 1652) jednotlivec, hoci významný, nič neznamená; jedna lastovička leto nerobí
2. rozsiahly, široký: extentissima vallis: weliká dolina (KS 1763)
3. dosahujúci značnú výšku, op. nízky: pod Wisočynou okolo welkiho duba a wipaleniho yawora, k teg strane k Wisočyne, nebywali lazi (ŠTIAVNIČKA 1676); truhlu na welkýho cžloweka 2 fl, 47 d (KRUPINA 1721); Accius werssownik gsuce w postate sweg maly, wssak w swem dwore weliku statuu, neb swug obraz s kamena sobe wstawity dal (MC 1742); Aemus: thracky král, aneb ňegaká hora welika (KS 1763); tento gest i postavú, kterák uhlídáš, i jménom i víborními skutkoma veliký (BR 1785)
4. majúci veľa členov, početný: timito czasy welky mnostwy Turkow przytahlo do Seczan (D. NIVA 1573); odwolawagjcj kazaňj w pritomnosti welikeho shromaždenj krestianskeho kostela (WO 1670); fortis familia: welikég familij (KS 1763); tam juž velký zástup zbehlý nalézli všelikích taťínkuv, dobrodincú, bratuv treťího radu (BR 1785)
L. v. ľud mnoho bojovníkov: (Markus) po zamku sám toliko behal a gakssby welky lud tam byl, na neprately strielal (PeP 1769)
F. kdo čeled welku chowa y buduge, skoro wyssaffuge (SiN 1678) kto žije nad pomery, veľa míňa, nech by bol akokoľvek bohatý, čoskoro vyjde na mizinu
5. dospelý: chwalu wzdawagte Panu Bohu wassemu wssichny swaty geho, maly y weliczy, a ktery se bogite geho, spiwagte (TC 1631); kloň se mu (Kristovi) malý, weliký (CC 1655); (svedok) že toliko maličky byl, kdy pryssel do Mossowiecz, a tak kdy welky zrastol, že se potom tamže w Mossowcach oženyl (DRAŽKOVCE 1669); (dieťatko) Pan Bůh s tohoto sweta wzal nahlo a nedal welikemu urost (AgS 1708); smrt bez wsseckeg rozdilnosti ze sweta tohoto ubira dobrich y zlich, welkich y malich (SF 18. st)
6. dosahujúci nadpriemernú úroveň al. prevyšujúci očakávaný účinok, značný: čo se dotyče pana Banffyho služebnikov, velke takež trapeni na každy den od nich mame (NEŠTICH 1538); muy Jaczko, Ffedorow syn z Hrabskeho, zalugucz se na Fedaka, Paskwskeho syna, ze na nym tak welky posmech uczynyl (POĽANOVCE 1584); (Georgius Sladek) po druhikrat hore na swetnicu nawratiwsse a dolu z schodem z welikjm nebespeczenstwjm zjwota wisotjl (ŽILINA 1622); naša uboha dedina chyžnianska na veliku bidu a spustošeni prišla (CHYŽNÉ 17. st LP); seno, oves, drva, to všecko za velke penize nam prišlo (SENICA 1732 LP) stálo to veľa peňazí; Holoférnes byl ležal na posteli, kdiž pre weliké opilstwj spal (KB 1757); oxymoros: weliky hlupák (KS 1763); od mnoho pominutych czasuw mnohe a velike hnewy a nesnaze, swady byly, su mezy diedinu Chotessow z Hlinikem (BYTČA 1784)
L. v. oheň požiar: w masstaly dnuka welky ohen bil (LIPTOV 18. st); v. kríž, v-é kríže starosti, trápenie, nešťastie: takowe welmi welike krijže trpeti a znasseti musegij wernij manžele mnohokrat (BAg 1585); položiť do v-ého kríža na koho dopustiť veľké utrpenie na niekoho: mna P. Buh račil do welikeho krize poloziti (KRUPINA 1651); ass dosawat sem dobremu czloweku zadosty neuczynyl pro mug nedostatek a kryss welyky (s. l. 16.-17. st)
F. obávám sa ja a tuze, bi z reptáňí takého velký oheň ňebil rozežan (BR 1785) nerozpútala sa, nevznila veľká vec; odhražowány od hrychu, za wytr gemu (kazateľovi) slúžyl, s kterim z počatného plamenye, wetssy ohen podczbuczuwal (PeP 1770) rozpútaval väčšiu vec
7. majúci značnú hodnotu, mieru, úroveň al. stupeň nej. vlastnosti, prejavujúci sa značnou kvantitou al. vysokou kvalitou: jakoz my pissete, kerak by wam welyku skodu vcinily (RICHNAVA 1455); my ubozi poddani za hajne již psane davati musime, z naši veliku škodu a krivdu (PAPRADNO 1673 LP); velke nesnesitedlne porcie na nas uboho mestečko viciek imponoval (TVRDOŠÍN 1686 LP); (poddaní) magu pamatowati na ninegssie twrde časy, aby nakladky welke na swadbi nečinili (KLÁŠTOR p. Zn. 1724); velyké tsudo Búh dokontsél (HPS 1752); superlatio: powjdani welikú wěc, kterú žádny newěrj (KS 1763); immanitas pretij: bezporadná weliká cena ňečeho; immensum pretium: weliky plat, mzda ňečeho (KS 1763); zagiste za welkú cenu od Hazaela gsem kupuwala (PT 1778); kralowske a cysarske welke gymnasium (PREŠOV 1784)
L. na v-ú sumu vychádzať stáť veľa peňazí: a taky skupy nektery rok padne, že samy toliko interese vyplatiti nemužeme, nebo na weliku sumu vychazi (ČAJKOV 1690 LP); v. prorok vysokých kvalít: ten to ból zato oni barz welyiki prorok, o chtorém Móses národoj sidovszkomu zjevjál Boszké priobetzányé (HPS 1752); včil pak prehléďme ďivi jeho, či ozaj od velkího vášho proroka aneb od jinšího keho gest je viučen (BR 1785); v-á matka: stará matka: avia: weliká matka (KS 1763); v-á staroba neskorá: Georgius Gallo z manželkou swogou Zuzanou Cundra gjch do staroby welkeg opatrowal (MARTIN 1751); v. vek staroba: žebrácy aneb bludary pre swoge chrome a nezdrawe vdy a weliky wek sami sebe chowaty skutečne nemožu (NJ 1786-88)
8. majúci značnú intenzitu, výdatný, intenzívny, silný, prudký: (my) sme prikazanj Boské prestupili a Pana Boha k welikemu hnewu popudili (BAg 1585); prissli desste welike (NIŽNÁ 1635); hrozne a welike bolesti we dne y w noci mam (TRENČÍN 1654); (pán) velkým hlasem volal (ASL 1687); Midas z welkeg žadosty penež chtel (MC 1742); weliká gest wjra twá (KB 1756); excitatus odor: weliká wúňa (KS 1763); pochopiti sa nemože, gak z welku lásku wssaďe spasenj nasse on (Boh) žadá a pohledáwá (BlR 18. st)
L. v. kašeľ med čierny kašeľ: pertussis: weliky kassel (KS 1763)
9. významný, dôležitý, závažný, zásadný: manželstwo (:prawij:) gestit swatost welika; neny hriech twuog tak weliky, aby od Krysta Pana zhlazenij a odpusstěny nemel byty (BAg 1585); swjch swatych wywissugi, aby gim toliko welike gmeno včinity mohly, což wssecko gest naproti včenj swateho Pawla (WO 1670); poradky welike su na nas gak w Dubnicy, tak y w Nemssoweg (H. SRNIE 1690); (Mária) szlisela, prijala ten roszkáz velyiki (HPS 1752); Tobiáss odpoweďel: Z welikého sy ty ródu (KB 1757); juž jsi ti poveďel, jak velkú chibu trpá Slováci pre chibu vlastních kníh (BR 1785)
L. v-á matka cirk Panna Mária: teba powolawam skrz čistotu welikeg matki (ET 18. st); v-é sviatky cirk Vianoce a Veľká noc: na welyke swatky na spowed (ŠTÍTNIK 1640); obzwlaštne na welike a uročzite swatky k swateg spowedy a k welebneg oltarneg swatosti pobožne prospupowali (!) (s. l. 1713); V-á noc
a. cirk sviatky jari, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie: dlužny su daty try kury na Wanocze a kolač na Weliku nocz (BUDATÍN 1478); ktera smluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy (P. ĽUPČA 1540); na Welku nocz knez Jan z Motessycz spolu z rektorem a organistu obedowali v ffoyta (ŽILINA 1586); zwonik dal na swiecze na Welku nocz fl 1, 25 d (ZVOLEN 1615)
b. židovský sviatok na počesť odchodu Židov z Egypta, Pascha: Pascha: Welika noc (VT 1648); Pascha: Weliká noc (KS 1763) V-á streda cirk streda v týždni pred Veľkou nocou: item stala se zmlowa v pana rychtare Klementa w geho dome Weliku stredu pred Welikow noczow (MARTIN 1563); V. štvrtok cirk štvrtok pred Veľkou nocou, Zelený štvrtok: (list) genz gest dan a psan w Zylinie w Weliky cztwrtek (ŽILINA 1472); V. piatok cirk piatok pred Veľkou nocou, keď si kresťania pripomínajú Kristovu smrť: dan od swateho Martina, Welikj patek, letha pane 1582 (MARTIN 1582); utrpenj Krysta noc a den trwalo, od wečera Zeleneho cztwrtku až do wečera Welikeho patku (COB 17. st); gestli na Welky pjatok prssi dešt, urodni ma bit rok (PR 18. st); V-á sobota cirk sobota pred Veľkou nocou, Biela sobota: dag to krawam w Sstedry wečer zest, tež we Weliku sobotu (HK 18. st); V-á nedeľa nedeľa po prvom jarnom splne, keď si kresťania pripomínajú Kristovo zmŕtvychvstanie, veľkonočná nedeľa, Veľká noc: gestli na Weliku nedelu prssj, kazdu nedelu aš do Turiz prssat ma (PR 18. st); hajnici gazdov Velku nedelu i Velky pondelok, kdy mali do kostela jiti, pochytali a povazali (TRENČÍN 1778 LP); V. pondelok cirk pondelok po Veľkej noci, veľkonočný pondelok: hajnici gazdov Velku nedelu i Velky pondelok, kdy mali do kostela jiti, pochytali a povazali (TRENČÍN 1778 LP)
10. spoločensky al. majetkovo vyššie postavený, vynikajúci majetkom, rodom, postavením, majetný: panu Krisstofowy Kubynskemu poruczem a za neywetssyho tutora a sprawcze geho pokladam (s. l. 1564 E); welcj pany na ssyestych konoch se wozya (KoB 1666); mufty, negwyssy knez, potem welyky wezyr (KrP 1760); naši pani nam dali mnoho zapisat, velkymi gazdy nas porobili (PODTUREŇ 1772 LP); koho mi velký kňez, taťík múj, raďá?; welkího bassssi dcéra, máss winníka pred tebú (BR 1785)
L. v. hajtman generál: negwissj weliky heytman (:general:) (OP 1685)
F. maly zlodeg wyset musy, welky messczem wssecko dusy (SiN 1678) o nespravodlivosti; malých zlodejú vešají, a velikým odpúštejí (PCh 18. st) bohatým sa všetko odpustí
11. majúci moc, vládu, mocný, silný: cechy mohli slobodnegssim a stalegsim behem swe prace a dilo konati a weči wladu a moci suce zaopatreny z užitkem wikonawati (CA 1647); i z szvoju svetu smertzu a motznú velyku vládu premóhl smertz (Kristus); nichto zmedzi vsich lyudzi na to nyeból nájdzeni, chtori bi ból smertz premoh i welyké vetsné peklo (HPS 1752); ale yá wám powjdám, abyste ówssem neprisahali, any skrze Yerúzalem, nebo mesto gest welikého krála; toto powjdá kral weliky (KB 1756)
12. (časovo) dlhý, dlhotrvajúci: predepsany trja Sklabinčzanya mimo gjzby domu nadepsaneho any do masstal, any do zahrady newichodily, než y w gjzbe ne za weliku chwili pobawiwsse se (D. KALNÍK 1729)
L. v. pôst cirk štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou: qvadragintadialia: púst weliky (KS 1763) v. zbojník, pošovník horlivý, nadšený: Doborto Matthey tess tam bol, kdy Medued Mateya mučzyli z Hornich Sztruhar a Belas, spolu w ge gednem dome messkagy, tyto y predtym byly welykymy zboyniky (B. ŠTIAVNICA) veľa zbíjali, nazbíjali; debellator ferarum: weliky polownjk; bibo: weliky pigak (KS 1763); i negveťším zločincum bívá dopusťeno (BR 1785) ktorí sa dopustili veľa al. vážnych zločinov
13. ťažký, stravujúci, ťažko liečiteľný: Melichar stary, niekdy spolumiesstienin nass dobrey pamieti, v welike gsucze nemoczy poruczenstwie pri smrti s swych stattkuow vczinil (ŽK 1508); Pan Boh zna, že welku praczy mam (ILIJA 1598)
14. vyžadujúci veľa úsilia, namáhavý, vyčerpávajúci: za lacne penaze a bes welikeg prace (ľudia) mohli sobe nakupiti a nazhromazdowati obile (MS 1758); sudor: weliká práca (KS 1763)
F. fygúra knjžatská z welikú a dáwnú prácu na kameňa wyrezaná wjcég sa chwáli, než fygúra na makem blate bez ťažkosi wytlačená (BlR 18. st) ťažká, namáhavá práca sa viac cení
15. strašný, hrozný, krutý: velykú smertz tedi za naso hréchi Kristus krály podsztúpi; (Kristus) premóh smertz barz welyiku i velyké motzné peklo (HPS 1752); rekl Buch Ezechielowy: Sinu čloweka, widel si ohawnosti welike, ale kdiz se obratiss, uwidiss ohawnosti esste wetsse (SPr 1783); immanis: hrózny, ukrútny, strassliwy, weliky (KS 1763); do velika prísl k 7:
L. od mala do v-a malí i veľkí: nač odpovedi všeci od mala až do velika očekavati budeme (STAŠKOV 1671); -osť ž
1. priestorový al. plošný rozmer: na zwony remenye podle welkosti zwona (KRUPINA 1721); mjsto stromu se z nečim zaznačj a potom podle korene welkosti gami wykopu (HRANOVNICA 18. st)
2. množstvo: examen: hromada lidu, welkost lidu (KS 1763); byskup, zrozumicze dobrodeny welkost, z duchowenstwym a lydem welké chwály činyl (PeP 1770)
3. sila, intenzita: panna, která ňélen ňeodešla pre velkosť láski, ano, radňéj ňekoliktrát z koňa chcela k pomoci zejdúť (BR 1785)
4. význam, hodnota, dôležitosť: wssak to lámaňý postawu nigakž nerussý Krystowu, welkost nevmenssuge (CC 1655); geho (Božia) mocnost preukazuge tych wec stworenych mnóstwj, welkost, ale y maličkost (BlR 18. st); rozdil medzi ludmi pan urozeni, Pan Velkomožni a tak dalej, robi to preca opravdiva hodnost, važnost a velkost človeka (SJ 18. st)
5. závažnosť: ktery podle welkosty prowineny rozwažowat bude, zdaliž ten gisty do domu trestany obecneho, aneb k wikonany robot panskich w putach se odsudit ma (NJ 1786-88)
6. za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. vyššie spoločensky postavených osôb, veľkomožnosť, jasnosť, milosť: službu mogu poniženu Wassim Welkostiam a Milostiam offerugicze, zdrawi staleho a pokoge žadostiweho na mnoho letha winssugem (BODOROVÁ 1699); ku Jejich Velkosti panu komisarovi kralovskemu sa utekame a ponižene prosime, aby račili tuto vec rozsudit (ŇARŠANY 1773 LP); ucekame se ku Panu Bohu všemohucimu a potym jako ku Jich Velkosci p. urodzenemu a slavnej stolici, panu viceišpanovi (JAKUBOVANY 1784 LP)