veľa viac(ej)
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia
● v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie; mať v. → rečí
II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo
● čo je v., to je v. to presahuje mieru; v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné; to za v. nestojí to nemá hodnotu
najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík] 2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje
veľakrát i veľa ráz čísl. nás.
1. mnoho ráz, mnohokrát: v. niečo opakovať;
2. má význam príslovky často: v. sa vyskytuje otázka
veľa ráz p. veľakrát
veľa, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, mnoho (op. málo): (veľmi) v. ľudí, detí; (príliš) v. práce, starostí; v. peňazí; v. rozprávať, spať, jesť, pracovať; stráviť v. času na niečom; ten v. znesie (napr. alkoholu, urážok a i.); v. podstúpil mnoho vytrpel; nerobí si z toho (z ničoho) v.; No to je už viac než veľa. (Vám.) Kto veľa haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi. (prísl.); to ho v. stálo vynaložil mnoho peňazí, námahy ap.; to v. stojí je drahé, cenné
● v. (mu) nechýbalo skoro sa (mu) stalo niečo nepríjemné, zlé; hovor. čo je v., to je v.; to je už v.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru; Veľa šťastia (zdaru)! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie; to nestojí za v. nie je mnoho hodné; to je na mňa v. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažké situácia; to pre mňa v. znamená má veľkú dôležitosť; myslieť si v. o sebe byť pyšný; narobiť v. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec; mať v. rečí mnoho a zbytočne rozprávať; hovor. v. rečí nenarobí je málovravný; ten (to) v. pamätá je starý (-é); nemá toho v. je chudobný; nemá toho v. v hlave nie je múdry; erps. veľa a veľa; veľa, preveľa veľmi mnoho; veľa ráz veľkrát, často; všetkého veľa škodí (prísl.); v spojeniach stále viac a viac, ba čo viac, čoraz viac vyjadruje stupňovanie