večnosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo je večné: v. hmoty;
2. nekonečné trvanie času bez začiatku a konca;
filozof. večné trvanie v čase bez začiatku a konca: Zo stanoviska večnosti čože to všetko znamená! (Stod.)
● hovor. žart. Čo je to proti večnosti! vec, o ktorej sa hovorí, nie je taká dôležitá, ako sa zdá, sú aj dôležitejšie veci.
3. (v náboženských predstavách) večný posmrtný život; onen svet, druhý svet: odobrať sa, odísť na v. zomrieť, zaspať na v. zomrieť; Pobral sa k dedom do večnosti. (Hor.)
4. expr. veľmi dlhá doba: Zdalo sa mi, že čakám celú večnosť. (Jégé) Čaká, čaká. Aká to večnosť, keď ani nečuje, čo hovoria. (Kuk.) Tvár mala takú odhodlanú, akoby chcela tam ostať na večnosť. (Tim.)