Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

večný príd.

1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu; v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku; expr. na v-é veky, časy stále; cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné; náb.: v. život posmrtný; v-é zatratenie

3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci; v-é ponižovanie, upodozrievanie

4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť; spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

večne prísl. k 2, 3: trvať v.; hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy; v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

● nič netrvá v.

večne p. večný

večný príd.

1. stále trvajúci, existujúci, nekončiaci, nemenný, stály, trvalý: krajiny v-é snehu a ľadu (napr. polárne a arktické); sľubovať, prisahať si v-ú lásku, vernosť, v-é priateľstvo; (V prístave) večný pohyb, večité hemženie. (Vaj.) Po stromoch ozýva sa večný spev vtáctva. (Kuk.) Pre ich blaho nikdy sebe nedopriali oddychu, iba tej práce večnej. (Taj.) Zunoval ten starý večnú samotu. (Kuk.); na v-é veky, na v-é časy natrvalo, navždy; zachovať niekomu v-ú pamiatku; cirk. v-é svetlo, v-á lampa u katolíkov stále horiace svetlo pred oltárom al. pred obrazmi svätých ap.; v. oheň olympijský; v. byt ktorý je trvalým vlastníctvom a dedí sa; v-é užívanie pôdy;

2. trvajúci, existujúci veky, vždy, večne (op. časný, dočasný): hmota je v-á (čo do času); v-é pravdy vo všetkých, a najmä v exaktných vedách základné tézy, ktoré nemôže vyvrátiť nasledujúci vývoj vedy, napr. v logike zákon protirečenia, vo fyzike poučka, že atóm je deliteľný a iné; večné svetov zákony (Sládk.); v náboženských predstavách: v. život trvanie ľudskej duše po smrti tela; v-á blaženosť, v-é spasenie posmrtná odmena v nebi; v-é zatratenie posmrtný trest za hriechy v pekle

● v. spánok smrť; spať svoj v. sen byť mŕtvy, pochovaný; odísť na v. odpočinok zomrieť; uložiť niekoho na v. odpočinok pochovať; Bože večný! Pre boha večného! zvolanie veriacich ľudí v prudkom citovom pohnutí; Daj mu pán boh slávu večnú (večnú odpočinok)! hovorievajú veriaci pri spomienke na zomrelého; v-é mesto Rím (najmä podľa kresťanskej tradície);

3. expr. majúci stále, trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci, trvale opakovaný: v-í nespokojenci; U Korčákov boli večné zvady pre peniaze. (Zgur.) Od srdca sa mi bridilo večné uponižovanie. (Čaj.); na ústach večný úsmev (Kuk.); Vrchné (poschodie) bolo zafarbené večnou žltou farbou. (Jes-á); šach. v. šach určité postavenie kráľa na šachovnici

● v. študent ktorý nedokáže skončiť štúdium; v. žid legendárna postava stále sa túlajúceho žida, Ahasver;

4. expr. veľký, nesmierny: To je večná škoda. — A hriech, aký večný, neodpustiteľný hriech by uvalila na svoju dušu. (Jégé);

večne prísl.

1. stále, neustále, vždy: večne mlčanlivá komorná (Ráz.); Nič netrvá večne. (prísl.)

2. expr. stále a stále, opätovne, ustavične, neustále: Čo mi večne každý bude chudobu vyčitovať? (Tim.)