Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.; od rána do v-a celý deň; Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom; dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

ráno je múdrejšie ako v.; nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty; v-á univerzita;

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
večer ‑a L ‑e mn. ‑y m. i prísl.; večerný; večerňajší

večer1 p. večierok 1, zábava 2


večer2 v čase od súmraku do noci, vo večernom čase, počas večera • večeromexpr. večierkom: večer, večerom si rád vyjde na prechádzku; večierkom sedávali na podstenínavečer: navečer začalo snežiť


večierok 1. večerné podujatie, večerná slávnosť: hudobný, literárny večierokvečer: usporiadať diskusný večer; večer na počesť niekohokniž. soaré

2. p. zábava 2


zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

večer1, -a, 7. p. -e, mn. č. -y m.

1. denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci: tmavý, daždivý v.; letný v.; nedeľný v.; neskorý v.; dlhé zimné v-y; chýli sa k v-u, nastáva, prichádza v.; stráviť v. pri knihe; od (včasného) rána do (neskorého) v-a celý deň; od v-a do rána celú noc; k v-u podvečer; Už sa večer skláňal nad mestom (Zúb.) večerilo sa. Museli v zime po večeroch chodiť do školy. (Tomašč.) silvestrovský v. 31. decembra; Štedrý, arch. i Dohviezdny v. pred prvým vianočným sviatkom; Dobrý večer! pozdrav; pren. v. života staroba

Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave; niekedy treba rozhodnutia odložiť, aby sme si vec lepšie rozmysleli. Netreba chváliť deň pred večerom netreba sa predčasne radovať.

2. večerná spoločenská udalosť, obyč. s kultúrnym programom, večerná slávnosť, zábava ap., večierok: kultúrny, recitačný, diskusný v.; slávnostný v.; hostiny, žúry a večery, ktoré Boháčková dávala na počesť svojich priateľov (Urb.);

večierok1, -rka/-rku m. zdrob. expr. k 1: Večierok tichučký, tma padá na hory. (J. Kráľ) večierky, keď mesiačik svietil (Urb.)


večer2 prísl. vo večernej dobe, počas večera: vrátiť sa domovneskoro v.; ísť v. do kina; včera v.; ísť v. spať

Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom, pasívnom človekovi.

Morfologický analyzátor

večeriť nedokonavé sloveso
(ja) večerím VKesa+; (ty) večeríš VKesb+; (on, ona, ono) večerí VKesc+; (my) večeríme VKepa+; (vy) večeríte VKepb+; (oni, ony) večeria VKepc+;

(ja som, ty si, on) večeril VLesam+; (ona) večerila VLesaf+; (ono) večerilo VLesan+; (oni, ony) večerili VLepah+;
(ty) večer! VMesb+; (my) večerme! VMepa+; (vy) večerte! VMepb+;
(nejako) večeriac VHe+;

večer podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) večer; (bez) večera; (k) večeru; (vidím) večer; (o) večere; (s) večerom;

(štyri) večery; (bez) večerov; (k) večerom; (vidím) večery; (o) večeroch; (s) večermi;

Wečer_1 Wečer Wečer_2 Wečer
večer
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) večer
G (bez) večera
D (k) večeru
A (vidím) večer
L (o) večere
I (s) večerom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) večery
G (bez) večerov
D (k) večerom
A (vidím) večery
L (o) večeroch
I (s) večermi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor