vdovec -vca m. muž, ktorému zomrela manželka
● → slamený v.;
vdovecký príd. práv.: v. dôchodok po zomretej manželke
vdovec -vca pl. N -vci m.
vdovec, -vca m. muž, ktorému zomrela manželka: že sa jeho otec vdovec oženil (Gab.); Bol dlhé roky vdovec, deti pomreli, sám bol na svete. (Rys.)
● žart. slamený v. muž, ktorého manželka na dlhší čas odišla z domu;
vdovecký príd. zried. vdovský: v. život (Hor.)
vdovec m muž, ktorému zomrela manželka: caelebs: wdowec, neženaty, bez ženi (KS 1763); Andreas Baranovsky, wdowec, otyec gazdinj (PREŠOV 1784)