vdova -y vdov ž. žena, ktorej zomrel manžel
● → slamená v.;
vdovička -y -čiek ž. zdrob. expr.
vdova žena, ktorej umrel muž: zostala po ňom mladá vdova • hovor. vdovica
vdova, -y, vdov ž. žena, ktorej zomrel manžel: vdova po nebohom učiteľovi (Čaj.); vojnové vdovy (Zúb.) ktoré stratili mužov vo vojne; smútiť ako opustená vdova (Hviezd.)
● žart. slamená v. žena, ktorej muž na dlhší čas odišiel z domu vdovička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. obyč. mladá vdova
(jedna) vdova; (bez) vdovy; (k) vdove; (vidím) vdovu; (hej) vdova!; (o) vdove; (s) vdovou;
(dve) vdovy; (bez) vdov; (k) vdovám; (vidím) vdovy; (hej) vdovy!; (o) vdovách; (s) vdovami;