Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vchod -u m.

1. miesto, kade sa vchádza, op. východ: zadný, vedľajší v., v. do domu

2. vchádzanie, vstup, op. východ: v. nie je povolený;

vchodový príd.: v-é dvere

vchod, -u m.

1. miesto, kadiaľ sa niekam vchádza: v. do domu, do dvora; hlavný, bočný v.; izba so samostatným v-om; v. do bane; v-y do pivníc (Kuk.) Pred vchodom do ulice sedeli rady žobrákov. (Jégé); anat. hrtanový, panvový v.;

2. vchádzanie, vstúpenie, vstup: v. (je) zakázaný; Očistiť si obuv pred vchodom do miestnosti. — Prijdúc k bráne zámockej, dostal slobodný vchod (Kal.) smel vstúpiť. Bohuš (dievčatá) spozoruje a pri vchode Milky vykročí za nimi. (Stod.); žel. v. do odbočky; v. do oddielu voľný druhy návestí o spôsobe vojdenia vlaku;

vchodový príd.: žel. v-é návestidlo

(jeden) vchod; (bez) vchodu; (k) vchodu; (vidím) vchod; (hej) vchod!; (o) vchode; (s) vchodom;

(štyri) vchody; (bez) vchodov; (k) vchodom; (vidím) vchody; (hej) vchody!; (o) vchodoch; (s) vchodmi;