variť, -í, -ia nedok.
1. (čo i bezpredm.) pripravovať jedlo, pokrm na ohni varom; vykonávať kuchárske práce na sporáku, variči, ohnisku ap.: v. obed, raňajky; v. mäso, kávu, vie dobre v.; v. na svadbe; v. na variči, na sporáku; kurzy varenia; Pomyslel si, že ho nemá kto opierať a mu variť. (Jégé) Tam sa tak dobre nevarilo ako u nich (Kuk.) nepripravovali, nepodávali dobré jedlá; pren. Keďže mu žalúdok „dobre“, strávi všetko a nepoznať, že by mu to škodilo (Gréf) trávi.
● v. z vody, z ničoho pripravovať nevýživné, lacné jedlá (obyč. pre nedostatok, chudobu); skromne sa stravovať;
2. expr. (čo) chystať, pripravovať, zamýšľať (obyč. tajne, skryte): Jeho žena je zamyslené, ktovie, čo tá zase varí. (Kuk.) Tak sa musela Bešeňovského stránka rozísť, v duši pomstu variac. (Kal.) Tento úklady varí, tamten myslí na čary. (Sládk.); pren. kniž. hovor. v. niekoho presviedčať, prehovaráť, nahovárať, získavať pre niečo;
3. (čo) dostávať do varu žiarom; varom pripravovať, spracúvať: v. vodu; v. smolu, v. lekvár, pivo, cukor;
opak. varievať, -a, -ajú;
dok. uvariť
|| variť sa
1. byť vo vare, vrieť: voda sa varí (klokočom); v hrnci sa varí polievka; pren. Karolovi sa už varil chrbát v horúcich lúčoch slnka (Gráf) bolo mu horúco, potil sa na chrbte.
● expr. krv sa mu varí je prudko rozrušený, napr. od hnevu, vášne ap.; hovor. v. sa vo vlastnej šťave zaoberať sa len úzkym okruhom vlastných problémov;
2. expr. chystať sa, pripravovať sa; diať sa (obyč. tajne, skryte): Kto môže vedieť, čo sa varí v duchu skupáňa Živicu. (Kuk.) Ona stačí všetko vedieť, čo sa kde varí. (Ráz.) Jere badá, že sa čosi varí medzi mladými. (Kuk.);
opak. varievať sa;
dok. uvariť sa