Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

variť nedok.

1. pripravovať, upravovať varom; takto získavať: v. obed, v. zemiaky, mäso, v. lekvár; (ne)vie dobre v., kurz v-enia;

pren. expr. ktovie čo ten v-í zamýšľa, chystá

2. uvádzať do varu: v. vodu, smolu

3. hovor. expr. prehovárať: museli ho dlho v. (, kým ho získali);

opak. varievať -a

// variť sa byť vo vare, vrieť: polievka sa začína v.

v. sa vo vlastnej šťave zaoberať sa iba svojimi úzkymi problémami; uzavierať sa s vlastnými problémami;

opak. varievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
variť ‑í ‑ia nedok.; variť sa

variť sa varí sa varia sa var sa! varil sa variac sa variaci sa varenie sa nedok.


variť varí varia var! varil variac variaci varený varenie nedok.

-riť/132425±6 2.31: verbá inf. nedok. 59832 hovoriť/28911 veriť/9720 tvoriť/4045 patriť/3604 šíriť/2187 tváriť/2085 variť/1845 šetriť/1675 dariť/1284 hospodáriť/520 súperiť/420 sporiť/342 žiariť/320 (72/2874)

diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


variť sa 1. byť vo vare • vrieť: polievka sa varí, vriezvárať saklokočiť (sa)hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí

2. p. diať sa


variť 1. pripravovať jedlo varom • hovor. expr.: kuchtiťklochniťklochtiť: nevie variť; Čo kuchtíš?vyvárať (veľa al. dobre variť): vyvárala samé dobroty

2. dostávať do varu, varom spracúvať • preváraťzvárať: prevárať vodu; zvárať mlieko

3. p. chystať 4. porov. prehovoriť 1


vrieť 1. byť vo vare • variť sa: voda vrie, voda sa varízvárať sa: mlieko sa zváraklokočiť (sa)hádzať klokočevrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočíklokotaťbublaťexpr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša bublekypieťprekypovať (zároveň pretekať z nádoby)

2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať • kypieť: zlosť v ňom vrie, kypíbúriť sakvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasíexpr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlostikniž. prekypovať

3. expr. byť veľmi rušný • kypieťkniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

variť, -í, -ia nedok.

1. (čo i bezpredm.) pripravovať jedlo, pokrm na ohni varom; vykonávať kuchárske práce na sporáku, variči, ohnisku ap.: v. obed, raňajky; v. mäso, kávu, vie dobre v.; v. na svadbe; v. na variči, na sporáku; kurzy varenia; Pomyslel si, že ho nemá kto opierať a mu variť. (Jégé) Tam sa tak dobre nevarilo ako u nich (Kuk.) nepripravovali, nepodávali dobré jedlá; pren. Keďže mu žalúdokdobre“, strávi všetko a nepoznať, že by mu to škodilo (Gréf) trávi.

v. z vody, z ničoho pripravovať nevýživné, lacné jedlá (obyč. pre nedostatok, chudobu); skromne sa stravovať;

2. expr. (čo) chystať, pripravovať, zamýšľať (obyč. tajne, skryte): Jeho žena je zamyslené, ktovie, čo tá zase varí. (Kuk.) Tak sa musela Bešeňovského stránka rozísť, v duši pomstu variac. (Kal.) Tento úklady varí, tamten myslí na čary. (Sládk.); pren. kniž. hovor. v. niekoho presviedčať, prehovaráť, nahovárať, získavať pre niečo;

3. (čo) dostávať do varu žiarom; varom pripravovať, spracúvať: v. vodu; v. smolu, v. lekvár, pivo, cukor;

opak. varievať, -a, -ajú;

dok. uvariť

|| variť sa

1. byť vo vare, vrieť: voda sa varí (klokočom); v hrnci sa varí polievka; pren. Karolovi sa už varil chrbát v horúcich lúčoch slnka (Gráf) bolo mu horúco, potil sa na chrbte.

expr. krv sa mu varí je prudko rozrušený, napr. od hnevu, vášne ap.; hovor. v. sa vo vlastnej šťave zaoberať sa len úzkym okruhom vlastných problémov;

2. expr. chystať sa, pripravovať sa; diať sa (obyč. tajne, skryte): Kto môže vedieť, čo sa varí v duchu skupáňa Živicu. (Kuk.) Ona stačí všetko vedieť, čo sa kde varí. (Ráz.) Jere badá, že sa čosi varí medzi mladými. (Kuk.);

opak. varievať sa;

dok. uvariť sa

variť ndk
1. pripravovať jedlo na ohni varom: (:riby:) pečene a smažene gsu lepssye neb zdrawssye gako warene (KoB 1666); hotowilj sme y wečeru pre Gich Milosti, dalj sme na maso waritj a pieci (KRUPINA 1695); masa baranieho se warelo z drobci (ŽILINA 1709); ale sskopca posweceného wezmess a warit budess másso geho na swatem mjste (KB 1757); varit naše ženy museju (JANOŠOVCE 1783); doma moze biti, zinčicu wariti (Pas 18. st)
F. lakomec, kterýž má statku dost, varí ve vode kost (BV 1652) pre svoju lakomosť je veľmi sporivý i dosť wám buďe gazíkowá poľéwka, kterú gá též waríťí wím (BA 1789) viem vám vynadať
2. dostávať do varu žiarom, varom pripravovať, spracúvať: s cisteho yačmena aby waril z gedneho waru okovy 24 (BLATNICA 1681); item warel sem swoug slad (ŽILINA 1709); slobodne piwa aneb paleneho wariti (S. ĽUPČA 1714); wino ginde nepigaly aneb netčo takoweho sobe warit nedawaly (LIPTOV 1776); že zlato ze wšeho umegú (mudrci) wariťi (BU 1795)
3. chystať, pripravovať, zamýšľať: ket majsterštuk (mydlo) variti bude, maju i prespolni z domacima mistri pritomni byti (CA 1709); k 1:
F. on ginssé waril w sebe inak premýšľal: panna poweďený dar geďiňe často poťrčila, bí ho wezmúl, ale on ginssé waril w sebe (BR 1785); k 2: v. (si): (fatens) w swogem dome Ružomberku piwo sy wargewal (RUŽOMBEROK 1762); varievať frekv k1: podle rozkazu gegj oswiczenosty paneg dal kucharcze ktera panaczkom gesti wariwa par buotow za fl. den 60 (SOBLAHOV 1651); kotlyk geden newelky popatany medeny, w kterem se (žrádlo) psom waryewa (NITRA 1737); wogacy udle maso wariewaly (S. ĽUPČA 1776); v. sa ndk byť vo vare, vrieť: ani zeli, aneb kapusta, ani žádne giné gidlo se nám newarilo; masso s nim (s ohňom) se wari aneb peče (VP 1764); zelini potomne w kotle se warili (PUKANEC 1787); zalyweg tu wodu, co se kopriwa warila (RG 18. st);
F. tam (v pekle) nagukrutňegsség (ľudia) sa wará y pečú (BlR 18. st) po smrti ľudia pykajú za svoje hriechy

wariť wariť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu