vandrovník -a mn. -ci m.
1. v min. vandrujúci tovariš
2. expr. tulák, vandrák;
vandrovníčka -y -čok ž.;
vandrovnícky príd. i prísl.;
vandrovníctvo -a s.
vandrovník -a m. ‹n›
1. niekdajší tovariš na vandrovke 1
2. (vandrovníčka -y ž.) zastar. tulák, žobrák;
vandrovnícky príd. i prísl.
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
vandrovník 1. vandrujúci tovariš • pejor. vandrák
2. p. tulák
vandrovník, -a, mn. č. -ci m.
1. v starších časoch tovariš na vandrovke: (Majster) mal obyčaj pomôcť každému remeselníckemu vandrovníkovi. (Taj.)
2. expr. človek potulujúci sa z miesta na miesto bez stáleho bydliska a bez stálej práce, často sa živiaci žobraním, tulák: Veľa túlavých, prácu hľadajúcich vandrovníkov prechádza naším mestom. (Al.); žiť ako vandrovníci pod vŕbami (Heč.);
vandrovnica, -e, -níc ž. k 2 (Urbk.);
vandrovnícky príd.: v-a palica (Reis.); v. batoh (Mih.);
vandrovníctvo, -a str. tuláctvo;
vandrovníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. (Ráz.-Mart.)
(jeden) vandrovník; (bez) vandrovníka; (k) vandrovníkovi; (vidím) vandrovníka; (hej) vandrovník!; (o) vandrovníkovi; (s) vandrovníkom;
(štyria) vandrovníci; (bez) vandrovníkov; (k) vandrovníkom; (vidím) vandrovníkov; (hej) vandrovníci!; (o) vandrovníkoch; (s) vandrovníkmi;