Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

valiť -ľ! nedok.

1. váľať (význ. 1), prevaľovať: v. zoťaté kmene

2. subšt. zavádzať, klamať nezodpovednými rečami: čo nás v-te!

// valiť sa

1. (prudkým) kotúľaním sa premiestňovať: balvany sa v-ia do údolia

2. vo veľkom množstve prichádzať; hrnúť sa, prúdiť: voda, lavína sa v-í; davy (ľudí) sa v-ia; krv sa v-í z rany; udalosti sa v-ia (jedna za druhou)

3. expr. hrozivo sa približovať, doliehať: v-í sa na nich nešťastie, pohroma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
valiť ‑í ‑ia ‑ľ! nedok.; valiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptuexpr.: krbáľaťkopŕcaťvaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalkuexpr. guľkať (Botto)váľaťvaliť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromovšúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky


hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


chrliť vydávať zo seba vo veľkom množstve; expr. búrlivo prejavovať • sypať: stroj chrlí, sype piesok; expr. chrliť, sypať chvály, urážky na niekohosoptiť: sopka soptí plyny a lávu; expr. soptiť nadávky, soptiť hnevomvaliť: sopka valí zo seba lávu


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


snežiť neos. klesať z oblakov na zem (o snehu) • padať: sneží, padá celú noc; padá ťažký snehexpr.: sypať sakydať savaliť sa (husto snežiť): neos. sype sa, kydá sa už druhý deň; valí sa mokrý snehexpr. prášiť sa (poletovať v prachových čiastočkách): neos. vonku sa práši

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

valiť, -í, -ia, rozk. vaľ nedok.

1. (čo) na spôsob vĺn, prúdom alebo gúľaním posúvať, hrnúť: Hron kalné vody búrne valí. (Sládk.) Odvaľuje jedno brvno — už ho valí na stranu. (Vaj.); pren. expr.: Valila oči von, nechápajúc (Jil.) vypúčala, vyvaľovala. Chlapci sa pustili do behu a ona valila za nimi svoje obrovské telo (Krno) ťažkopádne bežala.

2. (čo) váľať (obyč. zhora nadol), váľaním zhadzovať: Drúčik malý z komína kus tehly valí. (Ráz.-Mart.)

3. hovor. expr. (čo na koho, komu) zvaľovať, váľať: Na krk nám valia kadejaké rekvirácie. (Urb.) Svoje slabosti valia rytiersky na nás. (Kuk.)

4. kniž. hovor. rozprávať hlúposti, tárať: Ľudia v Tichej doline často vraveli a valili do sveta, a preto som si na Milanovými otázkami nerobila starosti. (Bedn.) Ale veď nevaľ, Mišo! (Bedn.);

opak. valievať, -a, -ajú;

dok. k 2 zvaliť

|| valiť sa

1. na spôsob vĺn, prúdom al. gúľaním, valivým pohybom sa posunovať, hrnúť sa, rútiť sa: voda, rieka sa valí (prúdom), vlny sa valia; Z hlavy sa mu valila krv. (Jégé) Nebom sa valia čierne mraky (Vaj.) Kuchynskými dvermi valí sa dym. (Kuk.); valí sa ako sud; Po hradskej sa valili tanky. (Tat.) Vlak sa pomaly valil. (Urb.) Podnapitý gazda široko valí sa cestou (Vaj.) ťarbavo ide.

2. expr. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom; hrnúť sa, hnať sa: Veľké zástupy ľudí sa neprestali valiť. (Tomašč.) Videla, že nelumpuje, nepresúša sa po krčmách a svet sa k nemu valí. (Čaj.) ľudia valia sa do miestnosti. (Al.)

3. nastávať, prichádzať, doliehať, obyč. vo veľkom počte, vo veľkom množstve: Tento rok sa začali valiť udalosti. (Fig.) Zo všetkých strán valili sa prekážky. (Tim.) Starosti valia sa na jeho hlavu. (Vaj.) Hrôza valí sa na neborkú. (Vaj.) Nešťastie, ktoré sa na ríšu valí. (Stod.);

opak. valievať sa

Morfologický analyzátor

valiť nedokonavé sloveso
(ja) valím VKesa+; (ty) valíš VKesb+; (on, ona, ono) valí VKesc+; (my) valíme VKepa+; (vy) valíte VKepb+; (oni, ony) valia VKepc+;

(ja som, ty si, on) valil VLesam+; (ona) valila VLesaf+; (ono) valilo VLesan+; (oni, ony) valili VLepah+;
(ty) vaľ! VMesb+; (my) vaľme! VMepa+; (vy) vaľte! VMepb+;
(nejako) valiac VHe+;
waliť_1 waliť waliť_2 waliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor