valach -a mn. -si m. pastier oviec
● expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;
valaský, valašský príd.: v. pes;
valasky, valašsky prísl.;
valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec
Valach -cha pl. N -asi m. (obyvateľ Valašska)
valach -cha pl. N -asi m. (pastier oviec)
valach G a A -cha pl. N a A -chy m. (vykastrovaný žrebec)
valach1 -a mn. N -si m. ‹VM› pastier, najmä oviec (podľa karpatských Valachov, ktorých meno sa odvodzuje od podunajského keltského kmeňa Volkov);
valaský, valašský1 príd.: v-á kultúra
valach2 -a mn. N -y m. ‹VM› vykastrovaný samec koňa domáceho
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
valach p. pastier
Valach p. Valašsko
valach1, -a, mn. č. -si m. pastier oviec, bačov pomocník na salaši: Valasi zaháňajú ovce do košiarov. (Tim.)
● najedol sa ako v. veľa;
valaský1 i valašský1 príd.: v-é piesne, tance; zariadenie valaskej koliby (Chrob.); oblečený vo valaských šatách (Švant.) aké nosili valasi; strážne valaské psiská (Ráz.); poznal valašských psov (Záb.); valašský klobúčik (Záb.); Chlapci spievali potichu dáku valašskú (Taj.) pieseň;
(po) valasky i (po) valašsky prísl. na spôsob valachov: Po valasky od zeme, kto tie ovce (kozy) zaženie. (ľud. pieseň);
valastvo i valašstvo, -a str. povolanie, práca valacha
valach2, -a, mn. č. -chy m. vykastrovaný žrebec, kôň používaný obyč. na ťažkú prácu: Zem duní pod kopytami jeho valacha. (Hruš.) Išiel ta otec na našom valachovi. (Jes-á)
Valašsko, -a str. geogr.
1. kraj vo vých. časti Moravy
2. kraj v Rumunsku;
Valach, -a, mn. č. -si m.
1. obyvateľ moravského Va. lašska;
2. obyvateľ rumunského Valašska;
Valaška, -y, -šiek ž.;
valašský2, star. i valaský2 príd.: v-á kolonizácia; v-é ovce pôvodom z Valašska; valašské súkno (Kuk.); Čachrujú s našou dôverou ako s valaskými ovcami v Lučenci (Kuk.) klamú nás.
valach m 1. pastier oviec, pomocník baču na salaši: potom valasi, kteri maji ovec vyše petiadvacet, každy dava mladeho baranca jednoho svatojanskeho a druheho velkonočneho (LIKAVA 1625); od yalowich nagemnich (owec) po peti penizich kazdi sedlak i walach powinen dati (BUDATÍN 1629); walach z pjsstelu, tobolu a kigem pristrogenj stado owecz zenye (KoB 1666); a zaden geden k druheho sskode nebude se usilowaty, ale radneg na tom budeme, aby walasy statek dobre pasly (ZÁBORIE 1714); potom ohen boži z neba na poli sa zwalil, wsseckich sedem tisic owec y s walachi spálil (GV 1755); walach z hory ouce domou hnau BYTČA 1774; walasy nemagi ge (ovce) dluho pasti na sluncy (NN 18. st) 2. vykastrovaný kôň: muj koczy jest vyfreymatczyl od Czygana jednoho za valacha tu klysnu (HLOHOVEC 1544 SLL); s kony pak da pastorkowy gedneho siwyeho walacha a zryebatt tohorocnnych dwoge (BYTČA 1646); (kuon) walach učinenj rzaty a diwyety prestawa (KoB 1666); eqvus castratus: walach (KS 1763); -ský príd k 1: obiwatele dedini Kubre Welikeg z pastwy dobitky walaske zagaly (TRENČÍN 1652); aby osadu Nowu Rabčiču osadil na cžtir sedliakuw walaskych (ORAVA 1663); na zrtkach desky gedlowe, na kterych sukno walaske položene (DUBNICA n. V. 1720); kotliček pre dogiwo walaske no 1 (LEDNICA 1721); nalezlo se dwe wreczia wlny walaskeg (BYTČA 1736); nosy bjlu znosenu walachsku dlhu halenu (S. ĽUBOVŇA 18. st) P. atpn Petter Walach (v Budmericiach 1543 U1); vdova Valasska (na Orave 1625); Gasspar Walassek (v Martine 1561)