vajce -a -jec s.
1. oválna zárodočná bunka niekt. živočíchov (najmä vtákov) obsahujúca bielok a žĺtok: vtačie, korytnačie v., znášať v-ia, sedieť na v-iach, z v-a sa vyliahlo mláďa; (slepačie) v-ia bežná potravina; v. namäkko, natvrdo, čerstvé, skazené v-ia
2. obyč. mn. časť muž. al. samčieho pohlavného ústroja cicavcov
● Kolumb(us)ovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy; zaobchádzať s niekým ako s maľovaným v-om opatrne; v. chce byť múdrejšie ako sliepka mladší poúča staršieho;
vajcový, vaječný príd.: v-á škrupina, v. žĺtok, bielok;
vajíčko -a -čok s.
1. zdrob. k vajce: v-a sýkorky
2. vajce: veľkonočné v-a, uvariť v.
3. biol. žen. al. samičia zárodočná pohlavná bunka: oplodnené v.; v-a hmyzu; hovor. mravčie v. kukla mravca
4. vec podobná vajíčku: v. na čaj;
vajíčkový príd.
vajce -ca pl. G -jec I -cami s.
vajce 1. zárodočná bunka niektorých živočíchov, najmä vtákov obsahujúca bielok a žĺtok • vajíčko: kačacie, pštrosie vajcia, vajíčka, čerstvé vajcia, vajíčka; vajíčka, vajcia namäkko • hovor. výklepky mn. č. (vytriedené vajcia)
2. obyč. mn. č. časť samčieho pohlavného ústroja cicavcov • vulg. gule
vajce, -a, -jec str.
1. zárodok budúceho je. dinca (obyč. vtáka) nachádzajúci sa v škrupine oválneho tvaru al. len v blane; niektoré (najmä slepačie) sa používajú ako potrava: vtáčie, slepačie, kačacie, pštrosie, korytnačie v.; sliepka zniesla v.; sliepky nesú, znášajú v-ia; znáška vajec; odb. výroba vajec; vták sedí na v-iach aby sa vyliahli mladé; z v-a sa vyliahlo (vykľuvalo) mláďa; čerstvé, skazené v.; konzervované, nakladané, sušené v-ia; zabiť, rozbiť, roztĺcť v. obyč. pri príprave jedla z neho; niečo je veľkosti, má veľkosť slepačieho, holubacieho ap. v-a; kuch. v. na mäkko, na tvrdo (t. j. uvarené); mäkké, tvrdé v.; dať do cesta celé v. t. j. bielok i žĺtok; veľkonočné, maľované v. kraslica; hovor. podobajú sa ako v. v-u veľmi; Sedí (ticho) ako kvočka na v-iach ani sa nepohne; zaobchádzať s dakým (s dačím) ako s maľovaným (skazeným) vajcom opatrne; ide ako po skazených v-iach opatrne; okrúhly ako v.; utešený zámok, len akoby ho z vajca vylúpil (Dobš.) nový, neporušený
● kukučkino, kukučie v. cudzí, nevlastný prvok, neústrojná vec; expr. tancovať medzi v-ami robiť háklivú, nebezpečnú vec; Kolumbovo/-busovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy; Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka mladý, neskúsený chce poučovať staršieho, skúseného. I čierna kvočka biele vajce znesie (prísl.) o častom rozpore medzi vonkajšou podobou a charakterom človeka; hovor. expr. sotva sa z vajca vykľuval (už chce poučovať ap.) sotva dorástol, dospel;
2. anat. (obyč. v mn. č.) časť samčieho pohlavného ústroja u cicavcov;
vajcový i vaječný príd.
1. patriaci k vajcu, pochádzajúci z vajca: v. žĺtok, bielok, v-á škrutpina; biol. v-á bunka zárodočná; v. výtrus;
2. urobený z vajec, s vajcami: v-é výrobky; v. krém, likér, v-é halušky, rezance;
vajíčko, -a, -čok str.
1. zdrob. expr. i vajko, -a, -jok i vajčiatko, -a, -tok str. vajce: slepačie v., v. na mäkko; vyberať v-a z hniezda; veľkonočné v-a farbené, maľované; sliepku, ktorá zlaté vajká nesie (Hviezd.) Štyri odovzdané vajčiatka vezme kaprál. (Heč.): hovor. za v. (napr. masti) trochu, kúsok;
2. biol. zárodočná samičia bunka s blanitým obalom: oplodnené v.; mucha kladie v-a; z vajíčok hmyzu sa liahnu larvy; v-a cicavcov sa tvoria vo vaječníkoch; na plodolistoch nahosemenných rastlín sú v-a;
3. útvar, predmet podobný malému vajcu; vajcu podobné okrúhle sitko na čaj;
vajíčkový príd.: v-é cesto urobené s pridaním vajíčok
vajce [-e, -o] s 1. zárodok budúceho jedinca (obyč. vtáka) nachádzajúci sa v škrupine oválneho tvaru, alebo v blane; niektoré (najmä slepačie) sa používajú ako potrava: samice w hnjzde klade (nese) waycé, na kterjch násedjce, léhne mladé (OP 1685); ssfari prigali od krčmara na ocet, na wagcza a na gine drobne weczi (PUKANEC 1724); zgedel wagco, pil medowec a hned k smrti prissel (GŠ 1758); hypenemiu: hnile galowé wágco; ovatus: gako wagco okrúhly, na spúsob wagca; candidum: bjlek wágca; luteum: žlútek wágca (KS 1763); roďí sa z wagca tég welkosťi, kterég husacé gest (BR 1785); kdiž hus hnizdo sy guž zprawy, magi se geg wagcia podložitj (NN 18. st); smola borowičkowá suchá na prach stlčená a s wagcom na mako warenym (Zel 18. st); kukučky začinagu kukat, kdiš bučina puka listne, wegca swe druhim ptakom wisedet nehawagu (PR 18. st) F. že chce biťi wajco od slépki múdregšé (BN 1789) mladý, neskúsený chce poučovať staršieho, skúseného 2. časť samčieho pohlavného ústroja u cicavcov: wisskopenecz ge, komu wagcya su odyate (KoB 1666); a na noc zmi mu prichbi y nohi winem y okolo wagec tekutcim maslem, abi mu pot neprekažil (RG 18. st); vajcovatý príd podobný vajcu: ovalis: wagcowatý (PD 18. st); vajcový, vaječný príd 1. k 1 o kdy komu ucho hnjge, wezmi z wagečnych zltkuw olege (RTA 17. st); umbilius: wagcowy žlútek, s kterého počátek pochádzá kurata; putamen: wagcowa sskrupina (KS 1763); wezmi jitroczil a bilek wageczni, zetri a zmiss a rucho omocz a klad na oczy (LR5 18. st) 2. urobený z vajec: p. exactorom poliewka wagečna, kapry no 2, geden den 20, druhy obecny (ŽILINA 1713); vajíčko 1. dem: moga slépka kodkodáče, zňesé mi hňeď wagčko (DS 1795); pet vagiček, trochu muky, nech wezme Barbora masla, soli, dwa osuchi (Pas 18. st) 2. počiatočné vývojové štádium hmyzu: wagička, ktoré k gegich rozmnoženi stworené gsu, tak diwne tratá (LEVOČA 1779); z gednoho lotu wagjček kolik chrobáku se wyljhnu (HRANOVICA 18. st); z wagicek wssy plodga se hnidy, zname zwira gest woš (PR 18. st)
vaječný p. vajce
vajíčko p. vajce