vadiť nedok., vhodnejšie prekážať; (o veci) zavadzať: to nev-í to nič (nerobí), nič to (zato); nám to nev-í a) neprekáža, nezavadzia b) nám je to jedno
vadiť nedok. vhodnejšie prekážať, zavadzať
vadiť sa vadí sa vadia sa (ne)vaď sa! vadil sa vadiac sa vadiaci sa vadenie (sa) nedok.
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
vadiť p. prekážať 1
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)
zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu
vadiť, -í, -ia nedok. (čes.) (komu i bezpredm.) byť v ceste, byť prekážkou, prekážať: Záduch jej vadí. (Tim.) Šaty jej vadili v chôdzi. (Záb.) Čo mu vadí postaviť sa na svoje nohy? (Vaj.) Zhodil zo seba pušku, kabanicu a všetko, čo by mu vadilo. (Lask.) Nevadí, že slama zapácha hnilobou. (Fr. Kráľ) Nič nevadilo, že okresné živnostenské spoločenstvo žiadosť nedoporučilo. (Jil.); (to) nevadí, správ. to nič (nerobí), nič to (zato)
vadiť sa, -í, -dia, rozk. nevaď sa nedoko. (bezpredm., s kým)
1. škriepiť sa, dohadovať sa, hádať sa (obyč. prudko, s krikom): v. sa o majetok, pre majetok; Čože sa zasa vadíte, počuť vás až v pitvore kričať. (Jégé) Musím ho utíšiť, lebo by sa nazdali, že sa vadíme. (Taj.) Vadia sa s tebou, že márniš čas. (Tim.) Nevaďteže sa nič po nič. (Kuk.)
2. nár. (na koho) hrešiť niekoho, nadávať niekomu: Mamička vadí sa na čeľaď. (Tim.);
opak. vadievať sa, -a, -ajú;
dok. povadiť sa i zvadiť sa
vadiť ndk komu čo, koho v čom prekážať niekomu niečo, niekoho v niečom: než ya Wassu Welkomoznost w tom nechczy waditi, any se tam missat nebudu (KUKLOV 1610); sem este ani w pitwore nebola, nebo mi zima wadi (RADVAŇ 1714); proti zarmutku y wino nekdy pit newaďi (GV 1755); est hoc illi crimini, fraudi, invidiae: vadi mu to (KS 1763); kďiž takto námítki odporníkuw ništ newáďá (BN 1796); zdrawy byl a čerstwy, newadylo mu nyc, ya sem teg nadege byl, že on mne prežytj mel (CF 18. st)
vadiť sa ndk 1. prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: knyachna Jarubowa a span Gregor Bochuncka naczaly se vadyty, v tej velykej zvade sem nemochla zrozumet, len ze Gregor Bochuncka jej mlovyl a nazyval yu kmynkov (TOMČANY 1572); neslichame anj nikde nečjtame o Panne Marye, aby se byla s kym wadyla a hindrowala (SLK 1641-57); neprislúchalo angelum se waditi, ale radné na weki w ustawičnem pokogi zetrwati (WP 1768); cholerikus neustupny, hned se waďí a nekdy y byge (GV 1755); iurgo: wadjm se (KS 1763); nedbam, wadte sa, byte sa, mordugte sa, sskrte sa, preklinagte sa, hnewagte sa (MiK 18. st) F. do zubov sa v. veľmi sa hádať: proti teg ssanobe welice hressa synowe a dcery, kteri se opowažugu z rodičmi do zubuw waďiti a gim zlorečit (GK 1779); v. sa ako mačky veľmi sa hádať: wam winssugem, by gste w nečistote se newalalj, ako mačky se newadili (SP 1696) 2. pravotiť sa, súdiť sa, mať spor: od otcze sweho slychal, ze ty zeme, o ktere se Peczenazane wady a ktere Peczenazane zauyali, ze wzdyczky wzywaly otrhany Ostraticzane; to wyem, ze na tomto myste nykdy czesty nebywalo, nez ta hornia czesta a mysto, o ktere se wadia partes (TRENČÍN 1575; 1617); o tom tež slichal (svedok), že by y ostatny swug urek na doline gsaucy wyhledawati se usylowal, totižto čtwrtu častku, a že se y s ginssymi o takowy urek wadyl (MARTIN 1701); litigo: wadjm se, prawočjm se, súdjm se (KS 1763) L. v. sa súdom pravotiť sa, súdiť sa, mať spor: hle, yá z súdem wadit se budem s tebú proto, že sy poweďela: Nezhressyla sem; uslysste, čo Pán mlúwj: Wstáň, waď se súdem proty horám, a nech slussá wrsski hlas twúg (KB 1757); -ievať sa frekv: wed sa ona (tetka) tak wadyewa w piwniczy, ale newyem s kym (KRUPINA 1716); (Žigmund) sa z ludmi predessle wadiewal (TURIEC 1747); nikdy nepočul, že by sa mager s gjnssima magermj wadgewal a zle žjl (BLATNICA 1757); (Pauko) z nikim se newadiewal (LIPTOV 18. st)