Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vadiť nedok., vhodnejšie prekážať; (o veci) zavadzať: to nev-í to nič (nerobí), nič to (zato); nám to nev-í a) neprekáža, nezavadzia b) nám je to jedno

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vadiť sa ‑í ‑ia nedok.

vadiť nedok. vhodnejšie prekážať, zavadzať


vadiť sa vadí sa vadia sa (ne)vaď sa! vadil sa vadiac sa vadiaci sa vadenie (sa) nedok.

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


vadiť p. prekážať 1


vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážaťbyť prekážkoubyť na prekážkubyť v cestestáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariéremenej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veciexpr.: pľantať saplantať sapliesť samotať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohyhovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deňťažiťbyť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vadiť, -í, -ia nedok. (čes.) (komu i bezpredm.) byť v ceste, byť prekážkou, prekážať: Záduch jej vadí. (Tim.) Šaty jej vadili v chôdzi. (Záb.) Čo mu vadí postaviť sa na svoje nohy? (Vaj.) Zhodil zo seba pušku, kabanicu a všetko, čo by mu vadilo. (Lask.) Nevadí, že slama zapácha hnilobou. (Fr. Kráľ) Nič nevadilo, že okresné živnostenské spoločenstvo žiadosť nedoporučilo. (Jil.); (to) nevadí, správ. to nič (nerobí), nič to (zato)


vadiť sa, -í, -dia, rozk. nevaď sa nedoko. (bezpredm., s kým)

1. škriepiť sa, dohadovať sa, hádať sa (obyč. prudko, s krikom): v. sa o majetok, pre majetok; Čože sa zasa vadíte, počuť vás až v pitvore kričať. (Jégé) Musím ho utíšiť, lebo by sa nazdali, že sa vadíme. (Taj.) Vadia sa s tebou, že márniš čas. (Tim.) Nevaďteže sa nič po nič. (Kuk.)

2. nár. (na koho) hrešiť niekoho, nadávať niekomu: Mamička vadí sa na čeľaď. (Tim.);

opak. vadievať sa, -a, -ajú;

dok. povadiť sa i zvadiť sa

vadiť ndk komu čo, koho v čom prekážať niekomu niečo, niekoho v niečom: než ya Wassu Welkomoznost w tom nechczy waditi, any se tam missat nebudu (KUKLOV 1610); sem este ani w pitwore nebola, nebo mi zima wadi (RADVAŇ 1714); proti zarmutku y wino nekdy pit newaďi (GV 1755); est hoc illi crimini, fraudi, invidiae: vadi mu to (KS 1763); kďiž takto námítki odporníkuw ništ newáďá (BN 1796); zdrawy byl a čerstwy, newadylo mu nyc, ya sem teg nadege byl, že on mne prežytj mel (CF 18. st)


vadiť sa ndk
1. prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: knyachna Jarubowa a span Gregor Bochuncka naczaly se vadyty, v tej velykej zvade sem nemochla zrozumet, len ze Gregor Bochuncka jej mlovyl a nazyval yu kmynkov (TOMČANY 1572); neslichame anj nikde nečjtame o Panne Marye, aby se byla s kym wadyla a hindrowala (SLK 1641-57); neprislúchalo angelum se waditi, ale radné na weki w ustawičnem pokogi zetrwati (WP 1768); cholerikus neustupny, hned se waďí a nekdy y byge (GV 1755); iurgo: wadjm se (KS 1763); nedbam, wadte sa, byte sa, mordugte sa, sskrte sa, preklinagte sa, hnewagte sa (MiK 18. st)
F. do zubov sa v. veľmi sa hádať: proti teg ssanobe welice hressa synowe a dcery, kteri se opowažugu z rodičmi do zubuw waďiti a gim zlorečit (GK 1779); v. sa ako mačky veľmi sa hádať: wam winssugem, by gste w nečistote se newalalj, ako mačky se newadili (SP 1696)
2. pravotiť sa, súdiť sa, mať spor: od otcze sweho slychal, ze ty zeme, o ktere se Peczenazane wady a ktere Peczenazane zauyali, ze wzdyczky wzywaly otrhany Ostraticzane; to wyem, ze na tomto myste nykdy czesty nebywalo, nez ta hornia czesta a mysto, o ktere se wadia partes (TRENČÍN 1575; 1617); o tom tež slichal (svedok), že by y ostatny swug urek na doline gsaucy wyhledawati se usylowal, totižto čtwrtu častku, a že se y s ginssymi o takowy urek wadyl (MARTIN 1701); litigo: wadjm se, prawočjm se, súdjm se (KS 1763)
L. v. sa súdom pravotiť sa, súdiť sa, mať spor: hle, yá z súdem wadit se budem s tebú proto, že sy poweďela: Nezhressyla sem; uslysste, čo Pán mlúwj: Wstáň, waď se súdem proty horám, a nech slussá wrsski hlas twúg (KB 1757); -ievať sa frekv: wed sa ona (tetka) tak wadyewa w piwniczy, ale newyem s kym (KRUPINA 1716); (Žigmund) sa z ludmi predessle wadiewal (TURIEC 1747); nikdy nepočul, že by sa mager s gjnssima magermj wadgewal a zle žjl (BLATNICA 1757); (Pauko) z nikim se newadiewal (LIPTOV 18. st)

waďiť_1 waďiť waďiť_2 waďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

majú chuť vadiť sa ont envie de se quereller

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu