vašnosť, -ti ž. (čes.) kniž. zastar. Vaša milosť (úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby): Vašnosť, len sem nech sa podíva! (Hviezd.) Budem tak smelým, keď ráčia dovoliť, vašnosti. (Škult.)
váš, vaša, vaše, vášho, vášmu, 7. p. m. a str. vaším;
mn. č. vaši, vaše, vašich, vašim, vašimi zám. prívl. 2. os.
1. vyjadruje vlastnícky pomer, držbu ap. niečoho viacerými oslovenými osobami al. osobou, ktorej vykáme: v. majetok, dom, vaše auto, v. byt; pren. Tetuška, doprajte mi oddychu! Zajtra som vašou celý deň (Vaj.) venujem sa vám, som vám k službám.
2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť osobám, ktoré oslovujeme, al. osobe, ktorej vykáme: vaše oči, uši, zmysly, vaše zmýšľanie, vaše schopnosti; Na vaše zdravie! zdravica pri pripíjaní.
3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého niečo prislúcha al. sa prisudzuje osobám, ktoré oslovujeme, al. osobe, ktorej vykáme: vaše tvrdenie, vaše slová, vaše skúsenosti, vaša mienka, vaše zásluhy; to je vaša vina, to sa stalo vašou vinou vy ste to zavinili; to je vaša vec to sa týká (len) vás, to si vy vyriešte, o to sa vy postarajte; váš vlak ktorým chcete cestovať, ktorým cestúvate ap.; To má byť vaša vďaka za všetko? (Žáry) „Vaše posledné slovo, signor Drago?“ zaútočila Ginetta (Žáry) definitívne ste sa rozhodli? Čo by ste sa jej koľko ráz boli opýtali, či dobre spala, zakaždým vám tú odpoveď dala: „Ach, horký vaše dobre. Trápenie nedá.“ (Taj.)
● po vašom tak, ako to vy chce. te, zamýšľate; (na) vaše šťastie (napr., že sa to nestalo ap.) na šťastie, máte šťastie; (Ja) vášho anciáša, boha, otca, apoštola ap. kliatby, zahrešenia;
4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah osôb, ktoré oslovujeme, al. osoby, ktorej vykáme, k inej osobe (k iným osobám): váš otec, vaša matka, vaši rodičia, vaši príbuzní, vaše dieťa, váš Janko, vaša Anička;
5. vyjadruje istý spoločenský (priateľský, dôverný, zamestnanecký, zamestnávateľský ap.) pomer, v ktorom sú s istými osobami osoby, ktoré oslovujeme, al. osoba, ktorej vykáme: váš priateľ, váš spolužiak, spolupracovník, vaša upratovačka, vaši zamestnanci; váš riaditeľ, predstavený; v súkromných listoch sa pridáva k podpisu pisateľa a píše sa s veľkým písmenom: Váš Jano, Váš Anton Krivý; váš človek vám oddaný, zmýšľajúci ako vy;
6. týkajúci sa vás časove: za vašich čias, časov v čase, keď ste vy boli mladí, keď ste o niečom rozhodovali ap.; on je vo vašich rokoch asi taký starý ako vy;
7. spodst. vaši príslušníci vašej rodiny, vaši príbuzní: „Čo robia vaši?“ spýtala sa. (Vaj.)
8. spodst. vaši ľudia, ktorí sú vám blízki, s ktorými sympatizujete ap.: vaši vyhrali, prehrali vaše mužstvo (v športe)
9. spodst. fam. váš váš manžel vaša vaša manželka: „Akože sa má vaša?“ pýta sa richtár. (Kuk.)
10. zastar. (pís. i Váš, Vaša, Vaše ap.) v titulkoch al. osloveniach feudálov, šľachticov a cirkevných hodnostárov: „Celkom správne, Vaša Milosť,“ zavolal Miloš. (Vaj.) Vaša Veľkomožnosť (Vaj.); pán veľkomožný, vaša osvietenosť (Vaj.)