vaľkať nedok. spracúvať váľkom: v. cesto
vaľkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
vaľkať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.
gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptu • expr.: krbáľať • kopŕcať • vaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalku • expr. guľkať (Botto) • váľať • valiť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromov • šúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky
váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sa • kotúľať sa: deti sa váľali v snehu • valiť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom • expr.: krbáľať sa • kopŕcať sa • kopŕľať sa: balvany sa krbáľali • prevaľovať sa • prevracať sa • prevŕhať sa • expr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovali • expr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli
2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť
váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať
2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1
vaľkať sa p. váľať sa 1
vaľkať 1. spracúvať váľkom al. váľaním, gúľaním • váľať: vaľkala cesto na koláč; váľala guľky, šúľance • poľnohosp. vaľkovať (vaľkať valcami): vaľkovať pôdu
2. p. váľať 1
vaľkať, -á, -ajú nedok.
1. expr. (čo koho) gúľaním, váľaním posúvať, pohybovať, kotúľať, váľať: Vaľkali sudy rovno do vozov. (Fig.) Vaľkali ho dolu lúkou. (Kuk.)
2. (čo) spracúvať, uhládzať (obyč. cesto) váľkom: v. cesto, v. bielizeň;
poľnohosp. vaľkovať: v. lúky
|| vaľkať sa expr. kotúľať sa, prevaľovať sa: Začal sa vaľkať po zemi akoby vo veľkom zúfalstve. (Fel.) Hučia duby a či vaľkajú sa sudy? (Hviezd.)