Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

I. zám. vymedz.

1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná; v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl; v-a česť výraz uznania; my v-i, v-i do jedného, v-i štyria; zo v-ých strán zovšadiaľ; v-o sa rozutekalo všetci; kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

(hľadať) po v-ých kútoch všade; expr. nemá v-ých doma je nenormálny; v-ými masťami mastený prefíkaný

II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému; urobím v. výraz odhodlania; v. možné všeličo

podľa v-ého asi, pravdepodobne; bez v-ého niet námietok; v. alebo nič nie polovičato; (robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba; (ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné; už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
všetko ‑ého s.
všetok, všetka, všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky G ‑ých zám.; Sviatok všetkých svätých; Všetkých svätých (sviatok)

odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


riskovať ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu • hazardovať: všetko si vopred rozváži, lebo nerád riskuje; ako horolezec často hazardoval so životomzahrávať sa: Nezahrávaj sa so svojím zdravím!fraz. postaviť všetko na jednu kartu


samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistýúplný: telo samá, čistá, úplná ranahovor. jeden: košeľa jedna dieraibalenvšetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

p. aj úplný, číry 2

2. p. stelesnený 2


všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné • kdečokadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličoledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáčiexpr.: hory-dolyto i onovšetko možné: nasľuboval hory-doly, to i onohovor. expr. hento-totohento a totozastar. všeliniečo

2. p. hocičo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

všetok, -tka, -tko, mn. č. -tci m. živ., -tky m. neživ., ž. i str. zám. vymedzovacie

1. vyjadruje úplný súhrn osôb, vecí, javov a pod.: všetok materiál, všetka zelenina, všetko drevo, všetci ľudia, všetky odmy, všetky ženy, všetky deti; Kvetmi boli posiate všetky medze. (Fig.) všetky peniaze rozdal. (Jégé) Študujú všetci do jedného. (Al.) Chceš poplašiť všetok hyd? (Gráf) Musím vynaložiť všetky sily. (Zúb.) Podporovali sa navzájom. Všetka česť! (Švant.)

hovor. expr. nemá všetkých doma o nenormálnom človeku; všetkými masťami mazaný prefíkaný;

spodst. všetko, -ého str. vyjadruje úplnosť niečoho: povedal všetko; prišiel o všetko; Debatovali o všetkom možnom. (Bedn.) Všetko je stratené. (Zúb.) Medzi nami je všetko skončené. (Vaj.) Hustá para zakrývala všetko. (Hor.) Nech je všetko, ako má byť. (Smrč.) Zaistené postavenie nie je všetko. (Zúb.) Už je po všetkom. (Ráz.-Mart.) Do všetkého sa berieš. (Vaj.) Už mám všetkoho dosť. (Laz.) V Mongolsku všetko jazdí, stareny, starci, ba i deti. (Tat.) Všetko samá zrúcanina. (Bedn.) Všetko jej z ruky padá. (Skal.) Obyvatelia ho (učiteľa) majú radi, lebo je vo všetkom s nimi. (Taj.)

podľa všetkého asi, pravdepodobne; bez všetkého bez rozpakov;

2. hociktorý, akýkoľvek, ktorýkoľvek, každý: prestal všetok hovor;všetko pohodlie; pre všetky prípady; Bez všetkých dôvodov potvrdil výrok. (Taj.) Tára vám a pletie bez všetkého poriadku. (Kuk.) Tu končila všetka revolučnosť Soviara. (Jil.) Na svadbu sa schodili zo všetkých kútov republiky. (Taj.) Zo všetkých strán ich zahrnuli pozornosťami. (Sev.) Budeš otvárať oči, keď uvidíš, kto všetko ta chodí. (Urb.)

3. v niektorých spojeniach trochu zastar. celý. všetka zem; V parku strávili sme všetok náš voľný čas. (Kuk.) Všetok plat si uschová pri mne. (Chrob.) Všetok môj strach sa pominul. (Al.) Toho by bolo vyťať verejne pred všetkým národom. (Jes-á) Všetko právo prináležalo Nemcom. (Škult.); pren. expr. Všetku múdrosť lyžicou vychlipal (Skal.) veľa si o sebe myslí.

4. vyjadruje výlučnosť, samý. Všetko vdovy. Obstarné, dobroprajné dámy, vyše päťdesiatky. (Jes.) Deti všetko vydarené. (Kuk.) Boli to všetko ľudia, ktorí čítali noviny. (Taj.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor