všeobecne p. všeobecný
všeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého. v-á mienka; v. súhlas; v-á spokojnosť, nespokojnosť; v-á radosť; v-á mobilizácia; v-é dobro; v-é volebné právo; v-á stávka; v-é rozhorčenie; v-á platnosť, v-á kríza; v-á daň;
2. nezabiehajúci do podrobností, zhrnujúci: v. význam; Rozhovoril sa o veciach všeobecných. (Brez.) Ak aj hovoril, nuž akýmisi všeobecnými frázami. (Jes-á); v-é vzdelanie základné; v-é dejiny stručné; v-á jazykoveda zovšeobecňujúca výsledky skúmania jednotlivých jazykov, zaoberajúca sa podstatou jazykových javov;
všeobecne prísl. vo všeobecnosti: v. rozšírený názor; je v. známe; v. platné zásady;
všeobecnosť, -ti ž.: vo všeobecnosti vcelku, napospol