Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

všeobecný príd.

1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka; v-é volebné právo; v-é zákonitosti, pravdy; v. pojem; v-é vzdelanie, op. odborné; lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

všeobecne prísl.: v. známa vec; chápaný v.; spomenúť niečo iba tak, v.;

všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
všeobecný; všeobecne prísl.; všeobecnosť ‑i ‑í ž.

obecný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s obcou, so základnou územnou samosprávnou a správnou jednotkou na Slovensku, s mestským al. vidieckym sídlom patriacim do kompetencie obce: o. majetok; obecná a regionálna samospráva; obecné voľby komunálne; výstavba obecných bytov; zákon o obecnom zriadení; mesto predalo obecné pozemky
2. ▶ súvisiaci s obcou, menším sídelným útvarom vidieckeho typu; patriaci obci; nachádzajúci sa v obci: o. rozhlas; o. hasičský zbor; obecná kronika; obecná pokladnica, pečiatka; obecná knižnica; obecné kultúrne stredisko; tabuľa na obecné oznamy; vybudovať o. vodovod; prijať pozvanie na obecné slávnostiadmin., práv. obecný úrad výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu, zložený z pracovníkov obce; obecné zastupiteľstvo zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov, ktorých volia v priamych voľbách obyvatelia obce na štyri roky; obecná rada fakultatívny orgán obce zložený z poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré ju aj volí; obecná samospráva orgán tvorený starostom obce a obecným zastupiteľstvom □ obecný dom budova vo vlastníctve obce slúžiaca obyč. na administratívne účely obecným orgánom
3. kniž. al. zastar. ▶ týkajúci sa obce, spoločenstva ľudí, ktorých niečo spája, nie individuálny al. egoistický: obecné blaho, dobro; Buďte pozdravení, bratia a sestry, ktorí rušným duchovným životom v týchto dňoch žijete, o veci obecné sa zaujímajúc. [KŽ 1968]
4. správ.všeobecný: prejsť od konkrétnych podmienok k obecným správ. prejsť od konkrétnych podmienok k všeobecným

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


generálny 1. týkajúci sa všetkých, všetkého: generálne upratovanie, generálna opravavšeobecnýúplný: začať generálny, všeobecný, úplný štrajk; je to úplná rekonštrukcia stavbycelkový: výsledky celkovej revízie, kontroly

2. p. hlavný 1


kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazdtímovýskupinový: tímová, skupinová prácaspoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hryvšeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas


nadosobný širší, vyšší ako osobný • nadindividuálny: sledovať nadosobné, nadindividuálne záujmyvšeobecnýspoločenský (týkajúci sa všetkých, spoločnosti): mať zmysel pre všeobecné, spoločenské dobro


neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritikanezaujatýnestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenieneutrálnyindiferentnýhovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťaženýodosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnenývšeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku

2. p. strohý 3, odmeraný 1


nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhypribližný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné cenychybnýnesprávnyzlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tónnejasnýnezreteľnýkniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojemneurčitývšeobecnýširoký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačnýmnohovýznamovýdvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

všeobecný príd.

1. týkajúci sa všetkých, všetkého. v-á mienka; v. súhlas; v-á spokojnosť, nespokojnosť; v-á radosť; v-á mobilizácia; v-é dobro; v-é volebné právo; v-á stávka; v-é rozhorčenie; v-á platnosť, v-á kríza; v-á daň;

2. nezabiehajúci do podrobností, zhrnujúci: v. význam; Rozhovoril sa o veciach všeobecných. (Brez.) Ak aj hovoril, nuž akýmisi všeobecnými frázami. (Jes-á); v-é vzdelanie základné; v-é dejiny stručné; v-á jazykoveda zovšeobecňujúca výsledky skúmania jednotlivých jazykov, zaoberajúca sa podstatou jazykových javov;

všeobecne prísl. vo všeobecnosti: v. rozšírený názor; je v. známe; v. platné zásady;

všeobecnosť, -ti ž.: vo všeobecnosti vcelku, napospol

Morfologický analyzátor

všeobecný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) všeobecný; (bez) všeobecného; (k) všeobecnému; (vidím) všeobecného; (o) všeobecnom; (s) všeobecným;

(štyria) všeobecní; (bez) všeobecných; (k) všeobecným; (vidím) všeobecných; (o) všeobecných; (s) všeobecnými;


(jeden) všeobecnejší; (bez) všeobecnejšieho; (k) všeobecnejšiemu; (vidím) všeobecnejšieho; (o) všeobecnejšom; (s) všeobecnejším;

(traja) všeobecnejší; (bez) všeobecnejších; (k) všeobecnejším; (vidím) všeobecnejších; (o) všeobecnejších; (s) všeobecnejšími;


(jeden) najvšeobecnejší; (bez) najvšeobecnejšieho; (k) najvšeobecnejšiemu; (vidím) najvšeobecnejšieho; (o) najvšeobecnejšom; (s) najvšeobecnejším;

(traja) najvšeobecnejší; (bez) najvšeobecnejších; (k) najvšeobecnejším; (vidím) najvšeobecnejších; (o) najvšeobecnejších; (s) najvšeobecnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) všeobecný; (bez) všeobecného; (k) všeobecnému; (vidím) všeobecný; (o) všeobecnom; (s) všeobecným;

(tri) všeobecné; (bez) všeobecných; (k) všeobecným; (vidím) všeobecné; (o) všeobecných; (s) všeobecnými;


(jeden) všeobecnejší; (bez) všeobecnejšieho; (k) všeobecnejšiemu; (vidím) všeobecnejší; (o) všeobecnejšom; (s) všeobecnejším;

(tri) všeobecnejšie; (bez) všeobecnejších; (k) všeobecnejším; (vidím) všeobecnejšie; (o) všeobecnejších; (s) všeobecnejšími;


(jeden) najvšeobecnejší; (bez) najvšeobecnejšieho; (k) najvšeobecnejšiemu; (vidím) najvšeobecnejší; (o) najvšeobecnejšom; (s) najvšeobecnejším;

(tri) najvšeobecnejšie; (bez) najvšeobecnejších; (k) najvšeobecnejším; (vidím) najvšeobecnejšie; (o) najvšeobecnejších; (s) najvšeobecnejšími;


ženský rod

(jedna) všeobecná; (bez) všeobecnej; (k) všeobecnej; (vidím) všeobecnú; (o) všeobecnej; (s) všeobecnou;

(tri) všeobecné; (bez) všeobecných; (k) všeobecným; (vidím) všeobecné; (o) všeobecných; (s) všeobecnými;


(jedna) všeobecnejšia; (bez) všeobecnejšej; (k) všeobecnejšej; (vidím) všeobecnejšiu; (o) všeobecnejšej; (s) všeobecnejšou;

(dve) všeobecnejšie; (bez) všeobecnejších; (k) všeobecnejším; (vidím) všeobecnejšie; (o) všeobecnejších; (s) všeobecnejšími;


(jedna) najvšeobecnejšia; (bez) najvšeobecnejšej; (k) najvšeobecnejšej; (vidím) najvšeobecnejšiu; (o) najvšeobecnejšej; (s) najvšeobecnejšou;

(dve) najvšeobecnejšie; (bez) najvšeobecnejších; (k) najvšeobecnejším; (vidím) najvšeobecnejšie; (o) najvšeobecnejších; (s) najvšeobecnejšími;


stredný rod

(jedno) všeobecné; (bez) všeobecného; (k) všeobecnému; (vidím) všeobecné; (o) všeobecnom; (s) všeobecným;

(tri) všeobecné; (bez) všeobecných; (k) všeobecným; (vidím) všeobecné; (o) všeobecných; (s) všeobecnými;


(jedno) všeobecnejšie; (bez) všeobecnejšieho; (k) všeobecnejšiemu; (vidím) všeobecnejšie; (o) všeobecnejšom; (s) všeobecnejším;

(tri) všeobecnejšie; (bez) všeobecnejších; (k) všeobecnejším; (vidím) všeobecnejšie; (o) všeobecnejších; (s) všeobecnejšími;


(jedno) najvšeobecnejšie; (bez) najvšeobecnejšieho; (k) najvšeobecnejšiemu; (vidím) najvšeobecnejšie; (o) najvšeobecnejšom; (s) najvšeobecnejším;

(dve) najvšeobecnejšie; (bez) najvšeobecnejších; (k) najvšeobecnejším; (vidím) najvšeobecnejšie; (o) najvšeobecnejších; (s) najvšeobecnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

všeobecný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor