všeličo -čoho zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné; v. sa dá zlepšiť; v-mu sa priučil
2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo; človek musí v. prehltnúť; tam môže v. nachytať
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné • kdečo • kadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličo • ledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáči • expr.: hory-doly • to i ono • všetko možné: nasľuboval hory-doly, to i ono • hovor. expr. hento-toto • hento a toto • zastar. všeliniečo
2. p. hocičo 1
všeličo, -čoho zám. neurč. všetko možné, rozličné veci: On zabudol teraz na všeličo. (Kuk.) Ohľadom čistoty dalo by sa jej všeličo vyčítať. (Vans.) Vedel o láske všeličo. (Min.)