všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný; v. príbeh, zjav; rozhovor o v-ch veciach;
všedne prísl.;
všednosť -i ž.
všednosť stav, v ktorom sa nevyskytuje nič mimoriadne, osobitné • obyčajnosť • fádnosť: všednosť, obyčajnosť, fádnosť života • jednotvárnosť • monotónnosť: jednotvárnosť, monotónnosť činnosti • hovor. próza: próza dní
všedný príd. obyčajný, bežný. v. deň pracovný; v-é šaty na všedný deň; v. život obyčajný, jednotvárny; zhovárať sa o všedných veciach (Jégé); Obľúbila si toho človeka, lebo nebol všedným zjavom. (Vaj.);
všednosť, -ti ž. obyčajnosť, jednotvárnosť
(jedna) všednosť; (bez) všednosti; (k) všednosti; (vidím) všednosť; (hej) všednosť!; (o) všednosti; (s) všednosťou;
(dve) všednosti; (bez) všedností; (k) všednostiam; (vidím) všednosti; (hej) všednosti!; (o) všednostiach; (s) všednosťami;