šak p. však
všakáno, pís. i však áno čast. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa čiarkou od výpovede, za ktorou stojí), však, všakver, všakže, pravda: Každý prináša nejaké obete, všakáno? (Karv.)
však
I. spoj. (stojí obyč. za prvým prízvučným slovom) spája vetné členy a vety odporovacieho významu (= ale): Povedal, že my by sme iba peniaze chceli, ináče sme však nikde nie na pomoci. (Jégé)
II. čast.
1. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa čiarkou, ak stojí za výpoveďou; neoddeľuje sa čiarkou, ak stojí pred výpoveďou), pravda, všakže: Števko, prišla som ťa hore vodou hrabľami hľadať, však sa nehneváš? (Kal.) Maličký počká, kým otec pretočí víno, však? (Žáry)
2. uvádza hlavnú vetu, v ktorej sa tvrdí niečo isté, samozrejmé (= veď): Čakala som ťa, však prídeš, ja som to vedela. (Ráz.) Však keď sme dosiaľ blúdili, zablúďme aj ďalej. (Heč.) Však to má čas. (Laz.)