Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vľúdny príd.

1. prejavujúci porozumenie, lásku, prívetivý, priateľský; svedčiaci o tom: v., milý človek; v-e správanie

2. príjemne, milo pôsobiaci: v-e prostredie;

vľúdne prísl.;

vľúdnosť -i ž.

vľúdny príd.

1. milý, prívetivý, láskavý, priateľský. v. človek; vľúdny chlap príjemnej tváre (Tim.); Nevidela ho nikdy takého (nahnevaného). Vždy býval vľúdny, zdvorilý. (Kuk.) Neublížilas’ nikomu, si vľúdna, vždy dobrá. (Hviezd.)

2. prezrádzajúci, vyjadrujúci milotu, prívetivosť, láskavosť, priateľstvo: v-a tvár, v-e oči, v. pohľad, v. úsmev, v-e slová;

3. príjemne, milo pôsobiaci, príjemný, útulný. v-e domky (Lajč.); v. hájik (Škult.); Bol to krásny kraj, vľúdny k človeku. (Fig.);

vľúdne prísl. milo, prívetivo, láskavo, priateľsky: v. sa tváriť, v. sa usmievať; v. prijať, privítať niekoho;

vľúdnosť, -ti ž. milota, prívetivosť, láskavosť

(jedna) vľúdnosť; (bez) vľúdnosti; (k) vľúdnosti; (vidím) vľúdnosť; (hej) vľúdnosť!; (o) vľúdnosti; (s) vľúdnosťou;

(štyri) vľúdnosti; (bez) vľúdností; (k) vľúdnostiam; (vidím) vľúdnosti; (hej) vľúdnosti!; (o) vľúdnostiach; (s) vľúdnosťami;