vĺča -aťa mn. -atá -čat s. mláďa vlka
vĺča vĺčaťa pl. N a A vĺčatá G vĺčat I -čatami s.
vĺča, -aťa, mn. č. -atá, čať (star. i -ence, -eniec) str. vlčie mláďa;
pren. expr. nadávka stále hladnému, nenásytnému dieťaťu: Tie vĺčatá nespôsobené hneď žviakali vykupčenú korisť, akoby sa nevedeli doma najesť. (Fr. Kráľ) Sused so štyrmi deťmi-vĺčencami všetko uchytí, čo môže. (Tim.)
vĺča s vlčie mláďa: lupi catulus: wlče (PD 18. st)