vďaka
I. -y ž. pocit zaviazanosti za preukázané dobro, vďačnosť: prejavy, slová v-y, s v-ou prijať pozvanie; srdečná v. (za všetko) poďakovanie
□ kniž. vzdávať v-y ďakovať
II. predl. s D vyj. dôvod, príčinu, zásluhou niečoho, vďačiac niečomu: v. úsiliu; v. rýchlemu zákroku sa chlapca podarilo zachrániť
vďaka -ky ž.
vďaka predl. s D
pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli
2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti
vďaka1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďaku • vďačnosť: slová vďačnosti • poďakovanie: prijať niečo s poďakovaním • kniž. povďak (Kukučín)
vďaka2 (komu, čomu) vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja • zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všade • pre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie
vďaka1, -y ž. (kniž. zastar. i vďak, -u m.) vedomie zaviazanosti, pocit záväzku prejaviť uznanie za preukázané dobro, vďačnosť: vysloviť, prejaviť niekomu (srdečnú, vrelú) v-u; prejavy v-y; slová v-y (Ráz.); s v-ou niečo prijať; byť niekomu zaviazaný v-ou; Ich duše preplnené boli vďakou oproti pá. nu slúžnemu. (Vaj.) To má byť vaša vďaka za všetko? (Žáry) Faust vzdával vďaky svojim spoločníkom. (Záb.) Pozrel na ňu okom plným vďaky (Kuk.) vďačne. Vďaky sa od vás nedočkám. (Laz.) Dnes nám srdcia vydychujú vďak. (Fr. Kráľ) Takýto vďak! (Kuk.) Srdečná vďaka! Vďaka (ti, vám)! zdvorilostná formulka poďakovania; hovor. vďaka bohu výraz vyjadrujúci uspokojenie nad niečím, chvalabohu
vďaka2 predl. s 3. p. pomocou, za pomoci, zásluhou niečoho, vďaciac niečomu: Vďaka energickému zakročeniu šla práca od ruky. (Vans.) Stretli sa v otvorenom boji otec so synom a otec — vďaka hrubej sile — vyhral. (Min.)
ďaka p. vďaka
deka p. vďaka
vďaka ž, vďak m vďačnosť, vedomie zaviazanosti, pocit záväzku prejaviť uznanie za preukázané dobro: musiss wdek hledaty (BV 1652); a gemu (Bohu) dýkj wzdáwagme, z takowého dobroďeňý, které nám včinil njny (CC 1655); tato (lúka) kosieva sa za penjze kostolne, nebo z vdeku osady (s. l. 1689); ingratis: bez wďaku, proty wďaku (KS 1763); (:Ondriss:) prime za wdiak, že som geho skolý a učený dostý se, z meg chudoby natrowil (S. ĽUPČA 1781)