vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby; v. pohľad
2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
vďačne prísl. k 1: v. pomôcť; v. pozrieť;
vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou
vďačnosť -ti ž.
vďačnosť p. vďaka1
vďaka1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďaku • vďačnosť: slová vďačnosti • poďakovanie: prijať niečo s poďakovaním • kniž. povďak (Kukučín)
1. (bezpredm. i komu, čomu za čo, zastar. i ku komu) pociťujú vďaku, uznanie al. záväzok poďakovať sa, odplatiť sa za preukázané dobro, povďačný: v-é deti; vie byť v.; byť niekomu v. za preukázané služby; Musíme byť vďační, že nám podávajú ruku. (Jes.) Andrej bol vďačný za vľúdnosť. (Ondr.) Jak milé to bolo zvieratko a jak vďačné stvorenie. (Fr. Kráľ) vďačné poslucháčstvo (Šolt.); v-é potomstvo (Urb.); Aký on, Kôrka, vďačný k nim dobrým slovom, tak oni k nemu vínom a jedlom. (Taj.)
2. prejavujúci, vyjadrujúci, naznačujúci vďačnosť, uznanie: v. úsmev, pohľad; venovať niekomu v-ú spomienku; Ženy obsýpajú rečníka vďačnými pohľadmi. (Heč.) Takú mu milú, vďačnú tvár ukázal. (Taj.)
3. zaručujúci, prinášajúci uspokojenie, potešenie, úžitok, úspech, vhodný: to je vďačná robota; v-á úloha; v masových organizáciách je v-é pole pôsobnosti možnosť úspešnej a prospešnej práce; vďačný materiál pre literárne zobrazenie (mráz); vďačná téma pre pozorovateľa slovenskej literatúry (Mráz);
vďačne prísl.
1. s vďakou, povďačne: v. na niekoho spomínať; Synovsky vďačne stískal som mu ruku. (Taj.) Pozrel na ňu vďačne, akoby sa jej chcel poďakovať. (Čaj.)
2. ochotne, rád, s radosťou: v. niečo urobiť; Vďačne by dal život za vlasť. (Tim.) Ten vás vďačne prijme. Len sa odvolajte na mňa. (Taj.) Radou vďačne pomohli kamaráti. (Taj.) (Veľmi) vďačne! zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie, replika na ďakovaciu formulu;
vďačnosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto je vďačný; vedomie zaviazanosti, pocit záväzku prejaviť uznanie, vďaku za preukázané dobro, vďaka, poďakovanie, zaviazanosť, povďačnosť: vyjadriť niekomu svoju v., urobiť niečo na znak v-i; Budem vám vďačnosťou zaviazaná na celý život. (Tomašč.); úsmev v-i (Zúb.); Prijmem s veľkou vďačnosťou. (Jégé)