vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby; v. pohľad
2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
vďačne prísl. k 1: v. pomôcť; v. pozrieť;
vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého
rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem
2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá
3. p. áno
vďačne 1. p. ochotne, rád2 1 2. p. áno
1. (bezpredm. i komu, čomu za čo, zastar. i ku komu) pociťujú vďaku, uznanie al. záväzok poďakovať sa, odplatiť sa za preukázané dobro, povďačný: v-é deti; vie byť v.; byť niekomu v. za preukázané služby; Musíme byť vďační, že nám podávajú ruku. (Jes.) Andrej bol vďačný za vľúdnosť. (Ondr.) Jak milé to bolo zvieratko a jak vďačné stvorenie. (Fr. Kráľ) vďačné poslucháčstvo (Šolt.); v-é potomstvo (Urb.); Aký on, Kôrka, vďačný k nim dobrým slovom, tak oni k nemu vínom a jedlom. (Taj.)
2. prejavujúci, vyjadrujúci, naznačujúci vďačnosť, uznanie: v. úsmev, pohľad; venovať niekomu v-ú spomienku; Ženy obsýpajú rečníka vďačnými pohľadmi. (Heč.) Takú mu milú, vďačnú tvár ukázal. (Taj.)
3. zaručujúci, prinášajúci uspokojenie, potešenie, úžitok, úspech, vhodný: to je vďačná robota; v-á úloha; v masových organizáciách je v-é pole pôsobnosti možnosť úspešnej a prospešnej práce; vďačný materiál pre literárne zobrazenie (mráz); vďačná téma pre pozorovateľa slovenskej literatúry (Mráz);
vďačne prísl.
1. s vďakou, povďačne: v. na niekoho spomínať; Synovsky vďačne stískal som mu ruku. (Taj.) Pozrel na ňu vďačne, akoby sa jej chcel poďakovať. (Čaj.)
2. ochotne, rád, s radosťou: v. niečo urobiť; Vďačne by dal život za vlasť. (Tim.) Ten vás vďačne prijme. Len sa odvolajte na mňa. (Taj.) Radou vďačne pomohli kamaráti. (Taj.) (Veľmi) vďačne! zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie, replika na ďakovaciu formulu;
vďačnosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto je vďačný; vedomie zaviazanosti, pocit záväzku prejaviť uznanie, vďaku za preukázané dobro, vďaka, poďakovanie, zaviazanosť, povďačnosť: vyjadriť niekomu svoju v., urobiť niečo na znak v-i; Budem vám vďačnosťou zaviazaná na celý život. (Tomašč.); úsmev v-i (Zúb.); Prijmem s veľkou vďačnosťou. (Jégé)