výstrel -u m. vystrelenie (význ. 1, 2); zvuk vznikajúci pri tom: ohlušujúci v., zaznel v. z pušky
výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel • strela (vypustený náboj): dobre mierená strela • hovor. rana: rana z dela • hovor. expr. šupa: to bola šupa • subšt. šús: šús z pištole (Stodola)
výstrel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. vypustenie strely zo zbrane, obyč. rana zo strelnej zbrane a hluk tým spôsobený: Ráno zobudil ich zvučný výstrel. (Tim.) Po doline zahučali výstrely. (Ondr.)
2. voj., poľov. smer a priestor, ktorý strelec pri streľbe ovláda;
3. odb. otvor, ktorým strela opustila zasiahnutý objekt (op. vstrel)
(jeden) výstrel; (bez) výstrelu; (k) výstrelu; (vidím) výstrel; (hej) výstrel!; (o) výstrele; (s) výstrelom;
(tri) výstrely; (bez) výstrelov; (k) výstrelom; (vidím) výstrely; (hej) výstrely!; (o) výstreloch; (s) výstrelmi;