výslovnosť -i ž. spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: spisovná, chybná v., v. cudzích mien, pravidlá v-i;
výslovnostný príd.
výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod. • artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii
výslovnosť, -ti ž. spôsob, akým sa jazyková jednotka, hláska, slovo ap. vyslovuje: (ne)správna, dobrá v.; Anglicky hovoríte výborne, len výslovnosti vám treba. (Ráz.); rýdze parížska výslovnosť (Letz);
výslovnostný príd.: v-é pravidlá
(jedna) výslovnosť; (bez) výslovnosti; (k) výslovnosti; (vidím) výslovnosť; (hej) výslovnosť!; (o) výslovnosti; (s) výslovnosťou;
(dve) výslovnosti; (bez) výslovností; (k) výslovnostiam; (vidím) výslovnosti; (hej) výslovnosti!; (o) výslovnostiach; (s) výslovnosťami;