výslovnosť -i ž. spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: spisovná, chybná v., v. cudzích mien, pravidlá v-i;
výslovnostný príd.
výslovnosť -ti ž.
výslovnosť spôsob vyslovovania hlások, slov a pod. • artikulácia: starostlivá, nedbanlivá výslovnosť, artikulácia; chyby vo výslovnosti, v artikulácii
výslovnosť, -ti ž. spôsob, akým sa jazyková jednotka, hláska, slovo ap. vyslovuje: (ne)správna, dobrá v.; Anglicky hovoríte výborne, len výslovnosti vám treba. (Ráz.); rýdze parížska výslovnosť (Letz);
výslovnostný príd.: v-é pravidlá
výslovnosť ž spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: elocutio: wyslownost, wymluwnost (KS 1763); z wíslownosťi guž nasledugícé práwidlá o zwučnosťi skládánék sem zachowáwal (BE 1794); eloquentia: wýmluwnost, wýslownost (PD 18. st)