výrok -u m.
1. vyjadrenie myšlienky, názoru slovami: historický v., opakovať v-y iných; známy, okrídlený v. sentencia
2. rozhodnutie (význ. 1), rozsudok: súdny v., vyniesť v.;
výrokový príd.
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľ • verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti • zastar. sentencia (Vansová) • výrok: súdny výrok • súd: vyriecť súd nad niekým
výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď • výrok: opakovať výroky iných • tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie • kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia • kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)
2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu • subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov
výrok 1. p. výpoveď 1 2. p. rozhodnutie 1, rozsudok
výrok, -u m.
1. vyjadrenie názoru, myšlienky ap. slovami, výpoveď: Starý pán bol podľa výroku oficiera trkvas. (Jégé) Neprestajne opakuje svoj výrok. (Kuk.);
log. jazykové vyjadrenie súdu, t. j. myšlienky, ktorou prisudzujeme nejakému predmetu isté vlastnosti al. ktorou určujeme isté vzťahy medzi predmetmi;
2. stručne vyjadrená životná pravda, sentencia. Nie je vám nedotknuteľné tabu ani niekto, koho výroky sa slávnostne citujú. (Mráz)
3. súdne al. iné autoritatívne rozhodnutie, rozsudok, verdikt: v. smrti; súdny v. (Urb.) Stolica vynáša výrok. (Taj.) Odveďte ho do dolnej veže, nech tam čaká na výrok. (VHV); práv.: v. o vine; úradný v.;
4. gram. zastar. prísudok;
výrokový príd. k 3: v-á listina
(jeden) výrok; (bez) výroku; (k) výroku; (vidím) výrok; (hej) výrok!; (o) výroku; (s) výrokom;
(tri) výroky; (bez) výrokov; (k) výrokom; (vidím) výroky; (hej) výroky!; (o) výrokoch; (s) výrokmi;