výrok, -u m.
1. vyjadrenie názoru, myšlienky ap. slovami, výpoveď: Starý pán bol podľa výroku oficiera trkvas. (Jégé) Neprestajne opakuje svoj výrok. (Kuk.);
log. jazykové vyjadrenie súdu, t. j. myšlienky, ktorou prisudzujeme nejakému predmetu isté vlastnosti al. ktorou určujeme isté vzťahy medzi predmetmi;
2. stručne vyjadrená životná pravda, sentencia. Nie je vám nedotknuteľné tabu ani niekto, koho výroky sa slávnostne citujú. (Mráz)
3. súdne al. iné autoritatívne rozhodnutie, rozsudok, verdikt: v. smrti; súdny v. (Urb.) Stolica vynáša výrok. (Taj.) Odveďte ho do dolnej veže, nech tam čaká na výrok. (VHV); práv.: v. o vine; úradný v.;
4. gram. zastar. prísudok;
výrokový príd. k 3: v-á listina