výrazný príd.
1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, svojský: v-é črty tváre, v-é gesto, v. charakter
2. zreteľný, badateľný, jasný: v-á chuť; v. úspech, rozdiel markantný;
výrazne prísl.: v. sa prejaviť, odlišovať;
výraznosť -i ž.
výrazne 2. st. -nejšie prísl.
ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra
porov. aj ostrý 1
2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta
porov. aj ostrý 2
3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha
porov. aj ostrý 3, 4
4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie
5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera
6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie
porov. aj ostrý 3
7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami
výrazne 1. porov. výrazný 2. p. zreteľne 1, ostro 7, porov. aj výrazný 2
zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasne • zjavne • evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný • očividne • navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie • viditeľne • badateľne • pozorovateľne • znateľne • zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky • zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne • rukolapne • hmatateľne • subšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu • kniž.: eklatantne • flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami • výrazne • markantne • prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil
2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1
1. majúci zvláštny, osobitný, svojský výraz, nápadne sa odlišujúci od iného: v-é oči, v-á tvár; v-é gesto; v-é črty tváre;
2. zreteľne sa prejavujúci, vystupujúci, nápadný, jasný: v. úspech; v-á chuť; Čo do farby je Svätoboj bledý, čo do kontúry veľmi výrazný. (Krčm.) Oprel sa o stôl, keď písal pomaly výraznú čiaročku do rubriky smien. (Hor.) Kalnický je výrazným predstaviteľom tejto ideológie. (Urb.)
3. dobre niečo vyjadrujúci, vystihujúci, výstižný: logické a výrazné vety (Vám.);
výrazne prísl. zreteľne, jasno, prenikavo: v. sa ukázať; v. sa odlišovať;
výraznosť, -ti ž.
výrazne prísl dôrazne, zreteľne: membratim dicere aliqvid: wyrazňe mlúwiti (KS 1763)