výraz, -u m.
1. vyjadrenie citového al. myšlienkového stavu; vonkajší viditeľný al. počuteľný prejav vnútorného diania človeka: dať niečomu v.; Karol pozrel na Máriu s výrazom otázky. (Vaj.) Na tvári sa jej zjavil výraz strachu a zúfalstva. (Tim.) Krásne znázornil maliar výraz materinskej lásky. (Zúb.) Človek dal krásam výrazu. (Kul.) S výrazom obdivu zastal pred devou. (Vans.) Ako mám žiť, aby som svojej láske mohol dať výraz i skutkami. (Jégé);
psych. prejav psychických pochodov vonkajšími znakmi;
2. vonkajší vzhľad, charakteristické črty človeka vyjadrujúce jeho vnútorný stav: Jeho oči mali dobrý, nežný výraz. (Vans.) Nezabudol na výsmešný výraz v Žofinej tvári. (Kuk.) Takmer celkom šedivé vlasy dodávali mu starecký výraz. (Zúb.)
3. charakteristický prostriedok alebo spôsob jazykového vyjadrenia: odborný v.; vulgárny v. (Barč.); Našli sme tu istého úradníka, ktorý výrazy veľmi nepreberá. (Kuk.) Upotrebúval výrazy známe mu z kázní farárových. (Jégé) Bol to vtipkár, kvetnatý vo výrazoch a rád „korenil“ reč. (Jes-á);
gram. spojenie slov tvoriacich významovú jednotku: predložkový, spojkový v.;
4. mat. naznačený rad matematických úkonov