výpoveď -e ž.
1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.; lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu
2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.; doručiť v.
□ robiť v. vypovedať2;
výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody
výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď • výrok: opakovať výroky iných • tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie • kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia • kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)
2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu • subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov
výpoveď, -de ž.
1. čo niekto povedal, výrok, tvrdenie: Len tak sypal z rukáva Cicerónove pekné výpovede. (Kal.); svedecká v.; Túto výpoveď som počul od starého Žida. (Jégé); biblické v-e (Štod.);
práv. slovné vyjadrenie o nejakých udalostiach al. o vlastnom psychickom stave;
gram. jazykový prejav hovoriaceho, majúci obyč. podobu vety;
2. zrušenie nejakého právneho al. iného pomeru; písomnosť svedčiaca o tom: Ak sa do troch dní nevrátia do práce, dostanú hromadnú výpoveď. (Bod.) Dáš riadnu výpoveď a potom rob, čo uznáš za dobré. (Hor.);
práv. konštitutívny prejav jednej zo zmluvných strán o tom, že určitý právny pomer má byť zrušený; v. nájomného pomeru, v. zmluvy, v. z bytu, súdna v., v. plnomocenstva;
výpovedný príd. k 2: v-á lehota
(jedna) výpoveď; (bez) výpovede; (k) výpovedi; (vidím) výpoveď; (hej) výpoveď!; (o) výpovedi; (s) výpoveďou;
(tri) výpovede; (bez) výpovedí; (k) výpovediam; (vidím) výpovede; (hej) výpovede!; (o) výpovediach; (s) výpoveďami;