výpoveď, -de ž.
1. čo niekto povedal, výrok, tvrdenie: Len tak sypal z rukáva Cicerónove pekné výpovede. (Kal.); svedecká v.; Túto výpoveď som počul od starého Žida. (Jégé); biblické v-e (Štod.);
práv. slovné vyjadrenie o nejakých udalostiach al. o vlastnom psychickom stave;
gram. jazykový prejav hovoriaceho, majúci obyč. podobu vety;
2. zrušenie nejakého právneho al. iného pomeru; písomnosť svedčiaca o tom: Ak sa do troch dní nevrátia do práce, dostanú hromadnú výpoveď. (Bod.) Dáš riadnu výpoveď a potom rob, čo uznáš za dobré. (Hor.);
práv. konštitutívny prejav jednej zo zmluvných strán o tom, že určitý právny pomer má byť zrušený; v. nájomného pomeru, v. zmluvy, v. z bytu, súdna v., v. plnomocenstva;
výpovedný príd. k 2: v-á lehota