výpoveď -e ž.
1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.; lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu
2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.; doručiť v.
□ robiť v. vypovedať2;
výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody
výpoveď -de -dí ž.
výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveď • výrok: opakovať výroky iných • tvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdenie • kniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentencia • kniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)
2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytu • subšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov
výpoveď, -de ž.
1. čo niekto povedal, výrok, tvrdenie: Len tak sypal z rukáva Cicerónove pekné výpovede. (Kal.); svedecká v.; Túto výpoveď som počul od starého Žida. (Jégé); biblické v-e (Štod.);
práv. slovné vyjadrenie o nejakých udalostiach al. o vlastnom psychickom stave;
gram. jazykový prejav hovoriaceho, majúci obyč. podobu vety;
2. zrušenie nejakého právneho al. iného pomeru; písomnosť svedčiaca o tom: Ak sa do troch dní nevrátia do práce, dostanú hromadnú výpoveď. (Bod.) Dáš riadnu výpoveď a potom rob, čo uznáš za dobré. (Hor.);
práv. konštitutívny prejav jednej zo zmluvných strán o tom, že určitý právny pomer má byť zrušený; v. nájomného pomeru, v. zmluvy, v. z bytu, súdna v., v. plnomocenstva;
výpovedný príd. k 2: v-á lehota
výpovedný p. výpoveď
výpoveď ž 1. slovné vyjadrenie (obyč. pred súdom) myšlienky, názoru, výrok: wedle wypowedi vrada lypčanskeho (Šimko a Lenhart) do domu z osadlimi mestianmi chodili (P. ĽUPČA 1597); spatrugeme to, že y nedužiwegssy lide pekne a spasitedlne sententie a wipowedi prinassegy (TC 1631); papežowe nálezky z wýpowedmi otcu wynasseli (SC 17. st); dle wypowedy s. Pawla bydnegssy ge člowek nad wssecky twory (PP 1734); Antonius Pius welmi sobe zalibyl w teg Scipiona wtipneg rečy a wypowedy (MC 18. st) 2. práv rozhodnutie, rozsudok: dvadczeti muozuov z vuobcze a cztyrze z urzadu tu viecz skrze spravedlivu vypovied vykonati jmieli (TRNAVA 1548 SLL); possudky neb birsaghy magj sudzene neb gmenowane bity skrze tu kteru wipowed (ŽILINA 1689); malo by bylo žiwot tento stratitj, wypowed wěčneho zatracenj wzitj (SK 1697); sudce ten twrdu a guss wiceg nepromenitedlnu wipowed naprotiwa nim wida (MS 1758); edictum peremptorium: koňečny ortel, wypoweď (KS 1763); wi musíťe na seba smrťi wipoweď widáťi (BU 1795); mohel bis wižadat od richtara prigemnu wipowed a sententiu (MiK 18. st); x. pren Buch ostru wypowed prwnim rodičom oznámil (PrW 1780) vyhnal ich L. v. učiniť rozhodnúť: czasv rychtarstwy Puchaly bylo mesto spolvwypowed vczinily, aby dawky na Bakaliarczinom dwore na mesto se psaly (P. ĽUPČA 1579) 3. zrušenie právneho al. iného pomeru: gasda na misto tey czeladki služebney, ktera ze službi wipowed dostane, obstarat si musi inu (HRANOVNICA 1782) L. Theogusta tak se spotupil, že y wesskeren statek gemu byl zaugan a on sám na wypowed wyslan (PeP 1771) do vyhnanstva; -ný príd k 1: effabilis: wypowedny, čo se wypoweďet može; verba labris illuctantia: ťažsskó wypowedny slowa (KS 1763); k 3: iuridicus: prawotny, prawo wypowedny (KS 1763); subst v-é s poplatok učňa pri odchode z cechu: vcen wipowednyho geden zlati powinen bude dat a od czechu sobe list hned wigednat (CA 1676); po vygitj trech roku (učeň) dva zlaté vypovednjho do pokladnice složj (SKALICA 1777 E)