výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad; v-é postavenie osobitné; v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;
výnimočne prísl.;
výnimočnosť -i ž.
výnimočnosť -ti -tí ž.
romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus • romantickosť: romantickosť krajiny • neobyčajnosť • nezvyčajnosť • výnimočnosť • exotika • exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov
2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosť • snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť • expr. blúznivosť: ženská blúznivosť
3. p. dobrodružstvo
výnimočný príd. nevšedný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny: v. prípad, v. zjav, v-é postavenie, v-á príležitosť; v-á osobnosť;
výnimočne prísl. proti pravidlu, obyčaji; mimoriadne: v. sa nezúčastniť na dačom, v. odísť;
výnimočnosť, -ti ž.