výchova -y ž.
1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u
2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.; telesná, hudobná v., branná v.
3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;
výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele; v-é poradenstvo; v. rez;
výchovne prísl.: pôsobiť v.
výchova -vy výchov ž.
výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládeže • zastar. edukácia (Stodola) • škola: mať dobrú školu • expr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)
výchova, -y ž.
1. cieľavedomé a systematické pôsobenie na mladého človeka vštepovaním takých vlastností, ktoré vychovávateľ (al. spoločnosť) považuje za dobré, a spôsob, akým sa to robí: dobrá, zlá v.; v. detí; školská v., komunistická v., mravná v., politická v., rodinná v.; umelecká, literárna v., citová, duševná v., ideologická v.; sparťanská v. prísna; tvrdá, prísna v.; škol. hudobná v. pestovanie hudobných vlôh u žiakov; telesná v.; voj. branná, vojenská v.;
2. pestovanie, zušľachťovanie, šľachtenie rastlín a zvierat, chov zvierat: v. porastov, lesa, priesady; v. koní