výchova, -y ž.
1. cieľavedomé a systematické pôsobenie na mladého človeka vštepovaním takých vlastností, ktoré vychovávateľ (al. spoločnosť) považuje za dobré, a spôsob, akým sa to robí: dobrá, zlá v.; v. detí; školská v., komunistická v., mravná v., politická v., rodinná v.; umelecká, literárna v., citová, duševná v., ideologická v.; sparťanská v. prísna; tvrdá, prísna v.; škol. hudobná v. pestovanie hudobných vlôh u žiakov; telesná v.; voj. branná, vojenská v.;
2. pestovanie, zušľachťovanie, šľachtenie rastlín a zvierat, chov zvierat: v. porastov, lesa, priesady; v. koní