východ -u m.
1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska
2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.
3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca
4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.; (smerom) na v. od mesta východne
5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy
6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;
východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový; žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;
východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom; v-é pobrežie; v. vietor od východu; v-é Slovensko, v-á Európa; v-á kultúra, filozofia orientálna;
východne prísl.: v. od mesta na východ
východ -du pl. N -dy m.
východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovy • výjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáže • výstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu
2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východ • kniž. orient
východ, -u m.
1. miesto, obyč. osobitne upravené, kadiaľ sa vychádza z nejakého obmedzeného, uzavretého priestoru: núdzový v., tajný v., v. zo stanice; v. z kasárne (Urb.); Adam zastavil jediný východ. (Jégé)
2. riešenie, vyriešenie nejakej ťažkej situácie, rozlúštenie nejakého problému, východiska: Stano po prvý raz v živote nevidel východu. (Vaj.) Hľadaj nejaký východ z tejto hlúpej situácie. (Hor.)
3. (o nebeskom telese) objavenie sa na oblohe, vychádzanie, vyjdenie: v. slnka, pri v-e slnka; v. mesiaca;
4. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): Na východ tiahne sa les. (Hviezd.) Od východu sa rozvidnievalo. (Pláv.) Tam sa bojuje, ukazovali chlapci na východ. (Taj.)
5. pís. i Východ krajiny ležiace vo východnej oblasti zemegule: Rastislav žiadal učiteľov z východu. (Škult.); driemajúci svet východu (Vám.); protikladné postavenie Západu a Východu (Mráz); Ďaleký východ východoázijské krajiny; Blízky východ krajiny juhozápadnej Ázie; Stredný východ stredoázijské krajiny;
východový príd. k 1: v-é dvere (Jégé)
východ m 1. miesto, kadiaľ sa vychádza odniekiaľ: skrze zadne dwere wichod gest (KoB 1666); dolný pitwor a prichod y wichod budu miti spoleczný (ŽILINA 1699); (Tertulian) napomina na každe prawj krocenj a pohnutj, na každj wichod a prichod (Káz 18. st) 2. (o nebeskom telese) objavenie sa na oblohe: wichod geho (Slnka) predchazy zore a switanj (KoB 1666); pohlédni Yeruzálem na wychod Slúnka (KB 1757); pred wíchodem slúnce hori sá čerweňegú (BN 1796) 3. svetová strana, odkiaľ slnko vychádza: yducz odtud k wichod slunczu, je luka Magerowiech (SKLABIŇA 1663); prawj Pan, ohlednj se na wichod (MV 1676); Pan promluwil a zwolal lidj od wjchodu slunca az na zapad (Káz 18. st) 4. krajiny ležiace vo východnej oblasti zemegule: Oriens: Wychod (AS 1728); (mesto Constantinopolis) za hlawu wsseho Wychodu predstawene (PeP 1770) 5. odchod: exodus: wychod (AS 1728)