výbuch -u m.
1. náhle uvoľnenie veľkého množstva energie; silný zvuk takto vyvolaný, explózia, detonácia: v. bomby, v. parného kotla, banský v., v. sopky; ozval sa otriasajúci v.
2. prudký prejav, prudký rast niečoho: v. zlosti, smiechu;
výbuchový príd.
výbuch 1. prudké uvoľnenie energie, silný zvuk takto vyvolaný: výbuch plynu, uhoľného prachu; ozval sa silný výbuch • explózia: explózia míny • detonácia (zvukový efekt pri výbuchu): detonácia dopadajúcich bômb • hovor. expr. šupa: To bola šupa!
2. náhly výskyt vo veľkom množstve • explózia: populačný výbuch, populačná explózia • publ. boom, pís. i búm
výbuch, -u m.
1. rozkladný pochod, pri ktorom sa uvoľní veľké množstvo energie, explózia, detonácia: v. bomby, granátu; nastal v.; Mesto sa triaslo vo výbuchoch. (Fr. Kráľ); geol. sopečný v. explózia, pri ktorej sú kusy skál a zeme vyhadzované z kráteru na povrch zeme a do vzduchu; tech. v. parného kotla náhle uvoľnenie napätia v kotle, ktoré spôsobí roztrhnutie jeho stien;
chem. prudká reakcia spojená s vývojom svetla, tepla a so vznikom plynov;
2. náhly, prudký začiatok nejakého deja, nejakej akcie, búrlivý prejav niečoho: revolučný v.; v. smiechu, vášne, hnevu, žiaľu, plaču; Jaroš zapríčinil výbuch jeho choroby. (Vaj.) Výbuch opozdenej lásky zhasol. (Tim.);
psych. náhle vyrazenie psychických dejov, dosiaľ niečím zadržovaných
(jeden) výbuch; (bez) výbuchu; (k) výbuchu; (vidím) výbuch; (hej) výbuch!; (o) výbuchu; (s) výbuchom;
(dva) výbuchy; (bez) výbuchov; (k) výbuchom; (vidím) výbuchy; (hej) výbuchy!; (o) výbuchoch; (s) výbuchmi;