výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí
výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)
výbežok, -žku m. čo vybieha z niečoho von, vyčnieva nad rovinu al. úroveň niečoho, výčnelok: v. brala; Derobeľ chytá ho za každý výbežok tela. (Bod.); pren. Bol z kraja, ktorého jazyk je výbežkom strednej slovenčiny. (Škult);
anat. výčlenok na konci al. po stranách kostí al. výčnelok čreva: mečovitý výbežok časť hrudnej kosti;
geogr. pruh zeme zasahujúci do cudzieho územia
(jeden) výbežok; (bez) výbežku; (k) výbežku; (vidím) výbežok; (hej) výbežok!; (o) výbežku; (s) výbežkom;
(štyri) výbežky; (bez) výbežkov; (k) výbežkom; (vidím) výbežky; (hej) výbežky!; (o) výbežkoch; (s) výbežkami;