Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

výška -y -šok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u; geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne

2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m; lietadlo naberá v-u; šport. skok do v-y; posunúť latku na v-u 230 cm; vystúpiť do veľkých v-k

3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu

4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom

5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.

byť na v-e mať vys. úroveň;

výškový príd.: v. rozdiel, v. bod, v. let; v-á budova stavaná do veľkej výšky;

výškovo prísl.: v. rovnaký

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
výška ‑y ‑šok ž.; výškový; výškovo prísl.

rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

výška, -y, -šok ž.

1. rozmer niečoho al. niekoho od základu po vrchol: v. vrchu, v. stromu, v. veže, v. komína, v. izby; Lejla akoby sa hanbila za svoju výšku. (Vaj.) Anula napriamuje sa v celej výške. (Laz.) Žanka bola práve tej výšky, čo ja. (Tim.);

geom. najväčšia kolmá vzdialenosť bodov geometrického útvaru od priamky al. roviny jeho základne: v. trojuholníka, v. hranola;

2. poloha, úroveň v istej vzdialenosti od základnej roviny smerom hore: vyskočiť do výšky, vyhodiť niečo do výšky; Rastlinstvo vyťahuje sa do výšky. (Heč.) Kamenie padalo z výšky. (Urb.) Požiar šľahal do výšky. (Tomašč.) Zdvihol ruky do výšky. (Gráf)

3. vzdialenosť od základnej roviny smerom hore: lietadlo naberá výšku; geogr. nadmorská výška kolmá vzdialenosť nejakého bodu meraná od morskej hladiny;

4. veľkosť, miera, stupeň nejakej hodnoty: v. vkladu, v. vstupného, v. honoráru, v. nákladov; Fond dosiahol výšky 30 000 zlatých. (Vaj.) Vypočitovali výšku zárobku. (Hor.)

5. (o zvuku, o tóne) stupeň, miera ostrosti: Do výšok vytiahol škovránok tenké sólo. (Kost.) Sykavá nôta naberá výšku, je ťahavá. (Jaš.)

6. istá, obyč. vysoká úroveň niečoho al. niekoho, dokonalosť, vyspelosť: umelecká v.; Čašník a personál sú na výške. (Tat.) Krasko doviedol básnický jazyk na výšku. (A. Mat.) Každý spisovateľ musí stáť na výške doby. (Mih.) Jeho bojovnosť nie je už na predošlej výške. (Fig.)

7. iron. vznešenosť, povýšenosť: Slovenská poézia nie je spevom ľudí, ktorí sa z výšky svojej aristokratičnosti skláňajú po pansky k ľudu. (A. Mat.)

Morfologický analyzátor

výška podstatné meno, ženský rod

(jedna) výška; (bez) výšky; (k) výške; (vidím) výšku; (o) výške; (s) výškou;

(tri) výšky; (bez) výšok; (k) výškam; (vidím) výšky; (o) výškach; (s) výškami;

výška
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) výška
G (bez) výšky
D (k) výške
A (vidím) výšku
L (o) výške
I (s) výškou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) výšky
G (bez) výšok
D (k) výškam
A (vidím) výšky
L (o) výškach
I (s) výškami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor