výš -e ž. meteor. tlaková v. oblasť vyššieho tlaku vzduchu
výš výše výší ž.
výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau
výš p. výška 1
výš1, -e, výší ž.
1. kniž. výška: Konáre vypínali sa ako vystreté ramená do výše. (Vans.) Dym stratil sa vo výši. (Vaj.)
2. meteor. tlaková v. oblasť vyššieho tlaku
výš2 2. st. od vysoko prísl. bás. vyššie: Vetrík lezie po bedrách tatranských kolosov vždy výš — vždy výš. (Vaj.) Nemožno ťa zraziť do hlbín, keď v tvojom osude je kráčať výš. (Smrek)