vôbec
I. čast.
1. (pri zápornom prísudku) zdôrazňuje zápor, ani trochu, ani najmenej, vonkoncom nie: Zuzka sa vôbec nebála. (Ondr.) Za ten krátky čas sa vôbec nezmenil. (Min.) Zbadal, že sa v nej (v knihe) vôbec nevyzná. (Urb.) Nevidím v tom vôbec nič smiešneho. (Zúb.)
2. (pri kladnom prísudku) vyjadruje stupňovanie, ba, ba aj, dokonca: Pušku musel otec prekrývať, potom vôbec predať. (Taj.) Zasa ho volali, a čo viac, Remku vôbec vynechali. (Jégé)
3. zdôrazňuje niektorý vetný člen, naozaj, skutočne: Premýšľal, či má na túto otázku vôbec odpovedať. (Zúb.) Môže to byť v takomto prípade vôbec ináč? (Boor) Vzdali sa nádeje, že by sa kedy vôbec mohli dostať von. (Kuk.)
II. prísl. vo všeobecnosti, všeobecne: Zhovárali sa o ženbe, o ženách vôbec. (Taj.) Charakteristické bolo držanie hlavy a celého tela vôbec. (Vans.) Prednášky boli vlastne filozofický návod k zachádzaniu s históriou vôbec. (Mráz)